Heart attack 12

Okolo obeda sme sa rozlúčili. Ja som si išla spraviť niečo na obed a Katy, no tá išla tiež niečo jesť a potom von s frajerom.
Prešla som do kuchyne. Otvorila som chladničku a znova ju zavrela. Nie že v nej nie je nič, no to nie. Suzi bola nedávno nakúpiť potraviny a Niall tu zatiaľ nestihol vyjedať. Problém je však v tom, že neviem, čo by som mala jesť.

Vrátila som sa do izby a prezliekla sa. V pláne som mala zájsť si do Nando´s.
V kúpeľni som si ešte naniesla trocha riasenky na oči a lesk na pery. Vlasy som nechala voľne padať mi na chrbát. Do vlasov som si aj strčila slnečné okuliare a mohla som ísť. Zamkla som byt a kľúče dala do kabelky. Potom som vyrazila.
Mali sme jedno aj tu na blízku, ale chcela som sa aj poprechádzať, keď už je také pekné počasie. Tak som išla ďalej. Išla som do toho, ktorý je kúsok od parku.
Vošla som dnu a sadla si niekam dozadu. Pozrela som si, čo majú v ponuke. Dovtedy aj došla čašníčka. Objednala som si a len čakala. Zatiaľ som si vybrala mobil. No aspoň som chcela, ale zabudla som si ho doma. Nevadí, dúfam, že mi zatiaľ nikto nebude volať. A veď aj tak mi nikto nezvykne volať, keď tak mi napíšu smsku, ale to len raz za čas. Málokedy ma niekto hľadá.
Po pár minútach mi doniesli jedlo a mohla som sa v pokoji najesť. Už mi začínalo aj škŕkať v žalúdku.
Najedla som sa išla zaplatiť. Potom do parku. Len tak som sa bezmyšlienkovite prechádzala. Na chvíľu som si sadla na voľnú lavičku a tvár zdvihla k slnku. Užívala som si dobré počasie, ktoré zvyčajne dlho nevydrží. Zavrela som oči a započúvala sa. Aj keby som mala otvorené oči, každý by si kvôli okuliarom myslel, že spím. Aj mi to nevadí. Proste si chcem len užiť toto príjemné počasie.
"Adne?" niekto ma oslovil a následne so mnou potriasol. Otvorila som oči a pozrela sa, kto ma ruší. Či skôr budí? Ja som zaspala?
"Co bys rád, Loui?" spýtala som sa ho a okuliare zasunula do vlasov.
"Ani nič. Len som išiel okolo a uvidel ťa. Ty si zaspala?" vysvetlil mi a pri otázke spýtavo vytiahol obočie.
"Ale kdeže? To sa ti len zdalo kvôli okuliarom. Len som si užívala slnečné počasie a nič nerobenie," skúšala som to zahovoriť. Je možné, že som zadriemala, keď som si ani nevšimla, kedy si prisadol.
"Ale nehovor. Asi trikrát som ťa oslovil, ale nereagovala si až vtedy, keď som s tebou potriasol. Nezahovoríš to," vyškieral sa. Porazenecky som si vzdychla.
"No dobre. Asi som tu na chvíľu zadriemala," priznala som. Začal sa smiať.
"Nesmej sa mi," udrela som ho do ramena. No začala som sa tiež smiať.
"Koľko je hodín?" spýtala som sa ho po dlhej chvíli smiechu. Vytiahol si mobil a pozrel.
"Bude päť," povedal a odložil späť mobil. Vtedy som si spomenul na Harryho, preto som sa udrela po čele.
"Deje sa niečo?" spýtavo zdvihol obočie Louis.
"Nie. Len som si na niečo spomenula," vstala som. "Musím ísť domov. Tak ahoj," zakývala som mu a bežala domov.
Cesta mi trvala približne dvadsať minút. Rovno som si v izbe dala šaty a zbehla si pod sprchu. Trocha som sa spotila cestou.

Svieža a čistá len v uteráku som sa vrátila do izby. Nakrémovala som sa ovocným krémom a obliekla. Obliekla som si prichystané šaty. Prelakovala som si nechty na béžovo a chvíľu počkala, kým uschne lak. Potom som si upravila vlasy. Znova som nevedela, čo s nimi. Nechala som ich tak ako boli, len ich trocha očesala. Znova som si make-up nedávala, len riasenku a lesk na pery.
Dala som si do krku náhrdelník a obula sa. Skontrolovala som či mám všetko v kabelke.
"Lesk, mobil a ..." nestihla som ani dohovoriť a už niekto zvonil. Prešla som k dverám a potlačila som gombík na bzučáku.
"Kto tam je?" spýtala som sa.
"Ja som, Harry," ozvalo sa.
"Už idem," povedala som mu. V zrkadle som sa ešte trocha rýchlo upravila. Zdalo sa mi byť všetko okej tak som išla. Zavrela som dvere a vtedy som si uvedomila, že som si zabudla kľúče. Pozrela som sa pod rohožku, či tam je náhradný kľúč, no nebol. Len som si vzdychla a nechala som to tak. Zišla som dolu, kde ma už čakal Harry opretý o jeho Range Rover.
"Ahoj," pozdravila som ho a objala. Otvoril mi dvere, aby som mohla nastúpiť. Potom prešiel okolo auta a nastúpil na miesto šoféra.
Odviezol nás až pred kino. Tam zaparkoval na parkovisku. Vystúpili sme. Ponúkol mi rameno. Ochotne som ho prijala a vošli sme. Harry kúpil lístky a ja zatiaľ pukance. Prešli sme do sálu a usadili sme sa. Po pár minútach začal film. Počas filmu sme vyjedali pukance. Niekedy sme sa aj dotkli rukami v kíbliku. Vtedy sme sa na seba usmiali. Asi v štvrtke nám došiel. Chcel ísť kúpiť ďalší, ale povedala som mu, nech ostane.
Asi v polke zahral, že zíva a ruku natiahol. Objal ma okolo ramien. Mohol to urobiť aj bez toho zívania. Položila som si hlavu na jeho plece. Takto sme dopozerali film.
"Bol to dobrý film," povedala som mu, keď sme vychádzali zo sálu. Len sa na mňa usmial. Potom sme sa vrátili k autu. Nastúpili sme a niekam išli.
"Čo máš ešte v pláne?" spýtala som sa ho. Len pozrel na mňa.
"Určite máš ešte niečo v pláne..."
"Dobre, nech sa prekvapiť," skočil mi do reči. Pár minút trvala cesta. Nakoniec sme zastavili pred nejakou reštauráciou. Zobral ma na večeru. Dobre som si pochutila na vynikajúcim jedlom. Bolo aj desať hodín, keď  ma bral domov. Zastavil pred činžákom.
"Ďakujem za skvelý večer," poďakovala som mu a usmiala sa. Naklonil sa ku mne a pobozkal. Bozk som mu ochotne opätovala. No keď to začalo byť čoraz vášnivejšie, odtiahla som sa.
"Už by som mala ísť."
"Ešte nechoď," pozrel na mňa so psími očami. Nevedela som im odolať.
"No dobre, ale len chvíľku." Usmial sa a znova ma pobozkal.