Som rada, že som ťa prekvapila Luci s tou časťou ku JCOF 7.
Teraz mám v pláne napísať časť k tomuto príbehu. Trocha kratšia, lebo nemám veľmi čas písať.
Ešte chvíľu som ostala v aute s Harrym. Neustále ma bozkával. Nevedel sa nabažiť mojich pier asi. Bola som podobne na tom. No po niekoľkých minútach som sa nakoniec donútila odtiahnuť.
"Už by som mala ísť," povedala som mu pri tom, ako som sa snažila chytiť druhý dych.
"Nie, nie. Ešte nie," nechcel ma pustiť. Pritiahol si ma bližšie k sebe a perami prechádzal popri uchu až ku krku.
"Ale vážne. Veď zajtra sa uvidíme." Nesúhlasne zamravčal pri mojom krku. Ešte raz som ho pobozkala a vystúpila. Harry ma sledoval, pokým som neprešla až ku vchodu. Cestou som si
hľadala kľúče. Až pri dverách som si všimla, že ich nemám. Vtedy som si aj spomenula, že som ich zabudla doma. Udrela som sa po čele a rýchlo otočila. Našťastie tam Harry ešte bol. Prebehla som k nemu späť. Nasadla som späť a povedala mu : "Zabudla som si doma kľúče a Suzi určite ešte nebude doma."
"A ja už, že sa nevieš dočkať zajtrajška, kedy ma uvidíš," smial sa. Udrela som ho po ramene.
"Nesmej sa. To nie je smiešne," tvárila som sa urazene.
"Ale no tak, nebuď urazené," snažil sa ma objať a pritiahnuť k sebe, ale hneď som ho odstrčila od seba.
"Počkám radšej vonku na Suzi," vystúpila som. Vystúpil aj on.
"Čo to je s tebou? Čo si zrazu takáto. Len som si srandu robil?" nechápal.
"Nechaj ma tak. Choď radšej preč."
"Nie, nikam nejdem, pokým mi to nevysvetlíš," postavil sa oproti mne. Stáli sme už pri vchode. Pozeral sa mi do očí a čakal. No ja som mu nemala v úmysle nič povedať. Sadla som si na schody. Prisadol si vedľa mňa.
"Čo sa deje?" spýtal sa ma.
"Budeš sa mi smiať," pozerala som do zeme.
"Nie nebudem. Sľubujem." pozrela som hore na oblohu.
"Len som si spomenula na Adama. On mi povedal to isté. A potom som ho našla s inou v posteli," stále som pozerala hore na oblohu. Chytil moju tvár medzi palec a prostredník. Otočil si ju k sebe. Tým ma donútil, aby som sa pozerala do jeho očí.
"Nesmejem sa na tom. Bol to magor, že ti to urobil. Ja ti to neurobím. Nikdy," celý čas mi pozeral do očí. Keď dohovoril, pomaly sa priblížil svojimi perami k tým mojim a nežne ma pobozkal. Odtiahla som sa a znova zapozerala na oblohu, na hviezdy. Rozmýšľala som.
"Dnes mi bolo veľmi dobre s tebou, no asi ešte nie som schopná si s niekým začínať. Prepáč," smutne som pozrela naňho.
"Povedala si to len preto, lebo si si spomenula na jednú zlú spomienku. No nechcem ťa tlačiť do ničoho. Keď si budeš už istá, že si toho schopná, daj mi vedieť. Počkám si na teba. Oplatí sa mi to," povedal mi. Pozrela som naňho s otázkou v očiach.
"Nehneváš sa?"
"Nie, prečo by som sa mal? Boli si úprimná." Pozrel pred seba. Pozrela som tam. Uvidela som ísť Suzi.
Na ďalší deň som vstala ako ten predtým a poobede som bola v dome s chalanmi. Všetci sme sedeli v obývačky pred televízorom. Pozerali sme Street dance 2 3D. Veľmi to nechceli pozerať, ale prehovorila som ich. Musela som im sľúbiť, že potom si dáme horor, ktorý oni vyberú a musím ho pozerať. Nemám veľmi v láske horory, ale kvôli tomuto filmu som im to sľúbila. Raz to už nejak vydržím. Hlavne ak to budú podobné ako ten, na ktorom som bola v kine s Harrym. Vždy keď si spomeniem na ten večer, vyčarí sa mi na tvári veľký úsmev. No keď si spomeniem aj na to, ako som to potom pokazila, úsmev mi zmizne. Radšej som sa zapozerala do filmu. Bavilo ma to. Takéto filmy mám rada.
"Tak a teraz si pozrieme niečo krvavejšie či strašidelnejšie?" spýtavo pozrel na mňa Louis s veľkým zákerným úsmevom. Len som si vzdychla.
"No dajte tam už niečo. Nech to mám už za sebou." Na mojom výraze tváre sa len začali smiať. Pokrútila som očami nad tými deťmi. Vstala som a zamierila som si to ku schodom.
"Kam ideš?" spýtal sa ma Louis.
"Idem na wecko. Chceš ísť so mnou?" zvodne som sa naňho usmiala.
"Nie, nie. Choď sama." Ten jeho výraz. Na tom som sa proste musela zasmiať. Celou cestou až do kúpeľne som sa smiala.
Po pár minútach som sa vrátila dolu. Moje miesto v kresle mi niekto obsadil. Naschvál som si tam sadla, aby som nesedela ani s jedným z nich. No teraz mi to tam obsadil Zayn.
"Hééj. Toto je moje miesto!" hneď som naňho zvrieskla.
"Sadni si inam," bez záujmu pokrčil plecami. Poobzerala som sa, kde je volné miesto. Gauč bol celý voľný. Sadla som si tam. Vtedy som si aj všimla, že tu niekto chýba. No dlho na nich netrebalo čakať. Harry sedel z jednej strany a Niall z tej druhej. Usmiali sa na mňa. Opätovala som im úsmev. Potom pustili film. To si zo mňa robia srandu? pomyslela som si, keď som zistila, čo je to za film.
"Kokos, ja že vyberiete ničo horšie. Toto som už videla," prekvapene pozreli na mňa.
"Už si to videla? Netvárila si sa, že máš nejak veľmi rada horory," povedal Zayn.
"No nemám, ale toto som už videla," vyškierala som sa na nich.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára