Heart attack 3

Po asi troch hodinách sme si dali prestávku na obed. Zatiaľ sme stihli obehnúť len štvrtinu obchodov s tých, ktoré sme mali na pláne. Na obede sme boli v Nando’s. Ako sme vošli, niekto k nám pribehol. Bol to Louis. Objal nás, chytil za ruky a ťahal dozadu ku ním. Urobili nám miesto pri nich.

„Takže čo si dáte dámy?“ opýtal sa nás.

„Zeleninový šalát, minerálku a to dvakrát,“ povedala Suzi. Toto so dávame na obed vždy, keď si dáme dámsku jazdy, teraz som však mala chuť na niečo, v čom je viac tuku.

„Nie len raz. Ja si dám hamburger s extra hranolkami a colu,“ rýchlo som mu povedala, čo ja chcem. Suzi trocha prekvapene pozrela na mňa, ale hneď ten výraz zmizol, lebo ma chápala.

„Okej. Chalani, vy už ste mi nadiktovali objednávky tak môžem ísť. Liam, poď mi pomôcť,“ povedal a s Liamov sa išli postaviť do radu.

„Idem aj ja, lebo minule to skoro nevedeli doniesť. A to nás tu bolo aj o jedného menej,“ povedala a odišla za nimi.

„Včera si neprišla na koncert,“ z chvíľkového zamyslenia ma vytrhol Harry. Pozrel som naňho. Vyzeral, že čaká na moju odpoveď.

„Bola som unavená z letu,“ odpovedala som mu.

„Aké je Slovensko?“ opýtal sa ma teraz Niall.

„No, akoby som ti to vysvetlila...“ rozmýšľala som. No nakoniec som im povedala o kadečom, čo sa dá tam nájsť, kam som chodievala na dovolenky, o meste, v ktorom som vyrastala.

„Waw, niekedy by sme tam mali zbehnúť chalani, čo vy na to?“ opýtal sa Niall už všetkých. Počas môjho rozprávania zatiaľ prišli aj ostatní s jedlom. Hneď, ako som dorozprávala, musela som sa napiť, lebo moje ústa boli suchšie ako Sahara.

„Keď budeme mať voľno tak jasné, ale musí ísť aj s nami Adne,“ súhlasil Liam a pozrel na mňa. Ja som nad tým chvíľu rozmýšľala. Nakoniec som však prikývla a dodala som ešte : „Ale mám jednu podmienku.“ Všetci pozreli na mňa, tak som pokračovala : „Nechcem sa stretnúť s rodičmi a aj s jednou osobou, takže nepôjdeme do môjho rodného mesta, do môjho bývalého domova.“ Trocha nechápali, ale prikývli. Pustila som sa do hamburgera a tým som im aj naznačila, že na túto tému som skončila a nič nevysvetľujem. Asi prvému to došlo Niallovi.

„Čo si študovala, pokiaľ si bola na Slovensku?“ opýtal sa ma. Vďačne som sa naňho pozrela a usmiala. Pochopil, že by bolo dobré zmeniť tému.

„No študovala som na obchodnej akadémii manažment a popritom spev na umeleckej,“ povedala som mu. Keď som spomenula spev, všetci zaostrili pohľad na mňa.

„Tak to ťa niekedy musíme vyskúšať. Čo tak zajtra, keď budeme mať skúšku? Čo vy na to chalani?“ Louis pozrel na chalanov, či podporia jeho nápad. Tí len s úsmev prikývli, pokým ja som krútila hlavou.

„Vieš hrať aj na nejaký hudobný nástroj?“ opýtal sa ma Niall. Pokrútila som hlavou a dodala : „Vždy som chcela sa naučiť hrať na gitaru.“ Keď som spomenula gitaru, rozžiarili sa mu oči.

„Môžem ťa to naučiť, ak chceš,“ navrhol mi.

„Nie, ďakujem. Nechcem ťa otravovať, ty máš aj tak dosť starostí s koncertmi,“ povedala som mu. Trocha zosmutnel.

„Ale nevymýšľaj. Zajtra máme poslednú skúšku a koncert. Potom máme mesiac voľno. Bude mať na teba kopu času a aspoň nám nebude vyjedať zásoby,“ hneď ma odbil Harry.

„Tak my sa ešte o tom porozprávame,“ povedala som Niallovi a pozrela som s otázkou v očiach na Suzi. Pochopila, čo mám na mysli, pretože vstala a povedala mi : „Poď, ideme dokým nám nezavrú obchodu, a aby sme stihli všetky na pláne.“

„Tak skoro?“ sklamane sa nás opýtali chalani. Ja som len mykla plecami, že čo už a otočili sme sa na odchod. Zayn nás však hneď stopol.

„Čo máte večer na pláne? Ideme do centra sa zabaviť, nepridáte?“ opýtal sa. Suzi pozrela na mňa s otázkou v očiach. Pokrútila som hlavou.

„Prepáč, Zayn, ale my máme už plány na večer. Majte sa,“ odpovedala mu. Vyzerali byť mylí, ale aj tak som chcela byť len so Suzi a oddýchnuť si od všetkých chalanov. A hlavne nemyslieť na jedného.

Okolo šiestej večer sme sa vrátili domov. Mali sme kopu tašiek a neviem ako Suzi v tých jej sandáloch s opätkami, ale mňa príšerne boleli nohy. Stihli sme obehnúť všetky obchody, ktoré sme mali v pláne. So svojimi taškami som hneď zamierila do svojej izby. Požila som ich pri posteľ a padla do postele. Skopla som si z nôh balerínky a chvíľu len tak ležala. Potom som však vstala s išla sa osprchovať. Potom som v spodnom prádle a v obyčajnom dlhom bielom tričku išla do kuchyne. Suzi nám objednala na večeru pizzu. Keď som dojedla išla som sa najskôr do kúpeľne namaľovať a potom do izby prezliecť. Obliekla som si čierne minišaty, ktoré mi zakrývajú akurát zadok a sú cez jedno plece. Ružové balerínky s mašlou na špičke. Hotová som odišla na chodbu. Akurát vtedy aj Suzi tam prišla. Obliekla si tiež minišaty ako ja, ale červené a ku tomu obula červené lodičky s veľkou mašlou. Do malej kabelky dala peňaženku, mobil a keď zamkla tak aj kľúče. Ja si kabelku nezvyknem brať. Nepotrebujem ju. Suzi vždy platí drinky alebo veľakrát nás iní pozývajú. Ale to využívame len málokedy, vlastne skoro nikdy. Nikdy nemôžeme vedieť, čo je to za vola ktorý nás pozýva a či nám tam niečo nenasype. Radšej si objednávame samé. Vošli sme do nášho zvyčajného baru, no zvyčajný sa stal až od oslavy mojich osemnástich narodenín. Hneď sme zamierilo ku baru a ako zvyčajne sme začali niečím ľahkým, mojitom. Po dvoch drinkoch sme išli tancovať. DJ hral samé rýchle hity. Na Slovensku hrali väčšinou rap, ale tu. Tu hrajú všeličo, to sa mi tu ľúbi najviac. Po asi štyroch pesničkách, veľmi som to nepočítala, ma niekto objal okolo pása.

„Ahoj kráska, zatancuješ si so mnou?“ opýtal sa ma. Otočila som sa, že mu dobre vynadám a pošlem ho kadeľahšie, ale keď som uvidela kto to je, chytila ma ešte väčšia zlosť.

„Čo tu chceš?“ zakričala som Adamovi pri uchu. Keď sme sa naposledy videli, jasne som mu povedala, že ho nechcem vidieť, tak mi stále vyvolával. Kvôli nemu som preplakala dlhú dobu a aj dneska niekoľko hodín. Ešte pred tým ako som prišla sem do Anglicka, sľúbila som si, že kvôli nemu už nevyplačem ani jednu slzu, aj keď pred obedu to tak nevyzeralo. Teraz sa však musím udržať silná. Stála som tam a čakala, čo mi odpovie. Odpoveď sa však neozývala. Zrazu ma však chytil za lakeť a ťahal ku stolom, kde bola hudba trocha tichšia, ale nie oveľa. Vtedy ma až pustil.

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa ho znovu, dosť nahnevaným tónom, aby vedel, že ho tu nechcem.

„Keď som ti volal, pýtal som sa ťa, či mi odpustíš. Ty si ma však vypla a potom som sa ti nevedel dovolať,“ povedal.

„Ale to však nevysvetľuje, čo tu robíš,“ s nepriateľským tónom som pokračovala.

„S kamošmi sme tu na dva týždne na prázdninách. Povedal by som ti to, keby si mi nepoložila,“ povedal.

„Ty nechápeš, že keď ta niekto zruší a potom ti nedvíha, nechce mať nič s tebou? To si až taký sprostý?“ opýtala som sa ho. Všimla som si aj, že asi nie. A ešte som rýchlo dodala pred tým, ako som odišla ku baru cez parket : „A nie, neodpustím ti. Nikdy. Nikdy ťa už nechcem vidieť a nevolaj mi, je to zbytočné. Aj tak ti nezdvihnem.“

Pri bare už sedela Suzi. Sadla som si na voľné miesto hneď vedľa nej.

„Kde si bola? Na parkete som ťa chvíľu hľadala, ale potom som si domyslela, že si asi išla ku baru. No tu si nebola tak som sa chcela ísť pozrieť na vécka,“ spustila hneď ako si ma všimla.

„Prepáč. Potrebovala som si niečo vybaviť a nechcem sa o tom baviť,“ povedala som jej a objedala som si vodku s džúsom. Hneď ako to barman položil predo mňa, vypila som vodku a zapila ju džúsom. Suzi vedela o čo ide, aj keď som jej nič nepovedala.

„Ešte dvakrát,“ zakričala na barmana. Pozrela som na ňu. Súcitne sa na mňa usmiala a vypili sme to. Ešte niekoľko krát sme si to objednali. Ani neviem koľkú som vypila, ale už som cítila, že sa dostávam do nálady. Zrazu som len vstala a Suzi potiahla na parket. Spievali sme a tancovali, až dokým nás nezačali bolieť nohy.

„Idem na vécko. Stretneme sa pri bare,“ zakričala som Suzi do ucha. Pozrela som sa na ňu, či ma počula. Prikývla. Vydala som sa smerom WC.