Na
ďalší deň som sa zobudila až okolo obeda. V posteli som už ležala sama.
Vstala som a rovno zamierila do kúpeľne. Osprchovala som sa, urobila rannú
hygienu a vrátila sa do izby, kde som sa obliekla. Dala som si len tepláky
a obyčajné tričko. Nič extra. Prešla som do kuchyne, pretože som začínala
byť veľmi hladná. Zo včera ma ešte stále bolí hlava a niektoré časti mám
zhmlené. V kuchyni som sa stretla s Liamom a Suzi. Liamov
monokel začínal naberať farbu. Suzi si to ešte nevšimla. Keď ma opicu, tak
nereaguje tak rýchlo a nevšíma si až tak veci okolo seba. Aj som celkom
rada. Nechce sa mi jej vysvetľovať, prečo má Liam monokel.
Po tichu som prešla k chladničke, z ktorej som si vybrala maslo, šunku a plátkový syr. Odniesla som to na linku. Vybrala som ešte chlieb a pripravila si raňajky. Pri sadla som si ku stolu. Všimla som si pred Suzi šálku s kávou a to isté mal aj Liam. Potichu som si jedla chlieb. Nikto nič nehovoril.
„Od
čoho má Liam monokel?“ spýtala sa zrazu Suzi. Pozrela som na Liama. Nevedela
som, čo jej na to povedať. Pamätám si to, ale nie veľmi zreteľne.
,,Ale
len som sa potkol a tvárou narazil o roh stola," situáciu zachránil Liam.
Aj keď nechápem, prečo klamal. Neskôr sa ho na to opýtam.
Suzi
si skúmavo prezrela tvár, keď nevidela viac škôd, odvrátila pohľad ku káve.
Ďalej asi nechcela trápiť zrak. Ona keď sa odviaže, tak poriadne.
Dopila
kávu, vstala išla umyť šálku. Potom sa otočila na odchod, predtým však ešte
povedala : ,,Liam, odkáž chalanom, že prídem za vami okolo piatej ešte pred
skúškou nalíčiť." Potom odišla. Určite si ľahnúť ešte. Čiže ma nechala o
samote s Liamom.
,,Prečo
si klamal? Pokojne si mohol povedať pravdu," chcela som vedieť.
,,Nechce
som s tým trápiť tvoju sesternicu. Má aj tak starostí vyše hlavy."
,,Aha,"
na nič viac som sa nezmohla. Ešte sme chvíľu ticho sedeli, ale potom Liam
vstal.
,,Musím
ísť pre auto. Určite ho tam pred klubom nechali chalani. V tom stave, ktorom
odchádzali určite šoférovať nemohli. Radšej im zavolám ešte, či vôbec trafili
domov. Najspoľahlivejší bude Louis. Keď
je s El, nepije až ta veľmi." dohovoril a hneď aj vytočil asi Louisve
číslo. Ja som iba ticho sedela na svojom mieste a sledovala, čo robí Liam.
,,Ahoj
Louis, dorazili ste domov všetci?" spýtal sa ho. Škoda, že nepočujem, čo
mu odpovedá.
,,Odviezol
si ich?" zatváril sa prekvapene.
,,Mala
by El chodiť častejšie. Aspoň by som nemusel len ja vás brávať domov,"
usmieval sa.
,,Ja
za chvíľu prídem. Takže pre auto netreba ísť," uistil sa a zložil. Pozrel
na mňa. Ja som si aź vtedy uvedomila, že som chcela ísť niečo robiť. Už teraz
to vidím ako sa budem nudiť. Chvíľu ma možno bude prehovárať Suzi, aby som tiež
išla, ale neprehovorí ma. Radšej budem pozerať večer nejaký film a pri to
vyjedať popcorn.
,,Chceš
ísť so mnou? Chalani sa potešia, keď prídeš. Konečne nemusia len počúvať o
tebe, ale sa s tebou a baviť," z rozmýšľania ma vytrhol Liam.
,,Nie.
Ja pôjdem pozerať televízor," povedala som mu. Hneď mu úsmev zmizol tváre.
,,Ale
notááák. Veď aj tak nemáš čo robiť," skúšal ma prehovoriť, ale mňa veľmi
nikto neprehovorí. Veľmi málokedy sa to niekomu podarí. Som veľmi tvrdohlavá.
No s tým, že nemám čo robiť má pravdu. Jaj nad čím už premýšľam?
Nahodil
na mňa psie oči. Vtedy vyzerá veľmi zlato. Nakoniec som vzdychla.
,,No
dobre. Idem sa prezliecť," tie oči ma prehovorili.
Vyzliekla
som si veci, ktoré som mala na sebe a prešla k skrini. Vybrala som si
odtiaľ bledomodré rifle, šedý sveter a šedú čiapku. Dala som si čiernu
podprsenku a obliekla si prichystané veci. Zo skrine som si aj vybrala
biele členkové ponožky. Namaľovala sa mi nechcelo. Ešte som si ako doplnok dala
wayfarerky s priesvitnými sklíčkami. Vyšla som na chodbu, kde ma už čakal
Liam a obula si biele tenisky.
,,Už
som hotová, len ešte napíšem lístoček Suzi, aby ma nehľadala," na malý
papierik som napísala, že som išla s Liamom. Potom sme mohli ísť. Zavolali sme
si taxík, pretože ja nemám auto a to Liamove včera nechal tam pred barom
zaparkované. No keď som dobre počula, tak ho zobral Louis.
Liam
nadiktoval taxikárovi adresu a išli sme. Bývajú dosť ďaleko. Išli sme
približne aj pol hodinu. No neviem to presne, keďže som nestopovala čas.
„Tu
zastavte,“ povedal Liam. Liam zaplatili a vystúpili sme pri malom peknom
domčeku. Nejde mi však do hlavy, prečo bývajú v takom malom domčeku. Veď
sa tam určite nezmestia všetci. Pre piatich je to veľmi malé.
„To
tu bývate? Nie je to trocha, no dobre veľmi malé pre piatich?“ nechápavo som sa
ho spýtala.
„My
tu nebývame. Ako by sme sa tu zmestili?“
zasmial sa a vykročil cestičkou pri dome. Najskôr som len pozerala za
ním, že kam to ide, no keď už bol ďalej odo mňa, rozbehla som sa za ním. Za
domčekom bol malý lesík. No ani nie lesík. Bolo tam len pár stromov medzi
ktorými sme prešli. Zastali sme pri malej bráničke. Na to aká som malá,
bránička mi bola po pás. Liam ju odomkol a prešli sme do areálu. O niekoľko
metrov bol dom.
,,Toto
zadný vchod, o ktorom nikto nevie len ja a chalani. Používame ho len málokedy.
Väčšinou len keď nie sme na aute a chceme odísť bez toho, aby to niekto
zistil," vysvetlil mi cestou. Keď už sme boli bližšie, všimla som si, že
to nie je obyčajný dom, ale veľká luxusná vila. Trocha mi aj vyrazila dych. Vošli
sme dnu cez terasu. V priestrannej kuchyni sme stretli Niall, ktorý akurát si
bral niečo na jedenie ku stolu. No ani nie stretli presnejšie je, že keď som sa
obzerala po miestnosti, vrazila som doňho a všetko skončilo na mojom svetri.
,,Ježiši,
prepáč. Ako som sa otočil, všimol som si, že si tu," začal sa mi
ospravedlňovať Niall a hneď sa otočil pre papierové utierky.
,,To
je v pohode. Nie je to len tvoja vina. Ja som nedávala pozor a nepozerala sa
pred seba," povedala som mu a prijala podávané papierové utierky. Čo sa
dalo, to som si nimi poutierala. Ostal mi tam fakt veľký fľak.
,,Poď,
požičiam ti jedno moje tričko," chytil ma za ruku a ťahal niekam preč. Ani
som si nevšimla, kam zmizol Liam. Ťahal ma cez veľkú chodbu, hore schodmi až do
jeho izby. Až tam mi pustil ruku. Prešiel ku veľkej skrini a začal sa tam
prehrabávať. Ja som si zatiaľ sadla na posteľ. Izba vyzerala klasicky
chlapčensky. Nestihla som si ju dobre obzrieť.
,,Ináč
ahoj. Ešte som sa ti nepozdravil," podal mi tričko a usmial sa.
,,Ani
ja tebe. Tak ahoj," aj ja som sa naňho usmiala.
,,Mohol
by si sa prosím ťa nachvíľu otočiť?" dodala som. Prikývol a otočil sa mi
chrbtom. Rýchlo som si vyzliekla sveter a obliekla biele tričko s krátkymi
rukávmi. Bolo trocha veľké.
,,Kde
máte kúpeľňu? Trocha si ho preperiem," spýtala som sa ho.
,,Poď
ukážem ti," usmial sa na mňa a vyšli sme z izby. Zaviedol ma o dvere
ďalej. V kúpeľni som so svetrom hneď zamierila ku umývadlu a pustila prúd vody.
Strčila som pod neho sveter a chcela ho trocha preprať, keď mi ho vytrhol z
ruky a vypol vodu.
,,Čo
si nepovedala, že to chceš vyprať?" na moju odpoveď nečakal, chutil ma za
ruku a ťahal inam. Zišli sme dolu schodmi a niekam za ne do malej izby. V izbe
je práčka, sušička, umývadlo a skrinka. Konečne mi pustil ruku a s mojim
svetrom prešiel k práčke. Ja som si zatiaľ sadla na skrinku a sledovala ho.
Zapol práčku a otočil sa ku mne. Ticho sme pozerali jeden na druhého. Neviem
ako on, ale ja som si ho prezrela od hlavy až dole. Má krásne modré oči, trocha
užšie pery. Oblečené má tiež biele tričko s krátkymi rukávmi, čierne rifle. Z
môjho obzerania ma vyrušil.
,,Takže
ty a Liam?" spýtal sa ma. Najskôr som nepochopila jeho otázku a zdvihla
nechápavo obočie, ale po pár sekundách mi doplo.
,,Nie,
len mi v noci pomohol?" teraz on zdvihol nechápavo obočie. Neviem či mu to
mám povedať, či nie. No nakoniec som
vzdychla a rozhodla sa mu to povedať. Veď skôr či neskôr by sa to dozvedel.
,,Prišlo
mi strašne zle na žalúdok a záchody sa mi zdali byť veľmi prepchaté, tak som
vybehla von. Keď už mi bolo konečne lepšie, vysilene som si sadla ku stene
kúsok odtiaľ. Vtedy prišli aj dvaja muži. Keby sa tam Liam neukáže, ktovie čo
všetko by mi urobili," pozrela som do zeme.
,,Hej
to je v pohode," objal ma. Tiež som ho objala. Ešte pár minút som ho
väznila v mojom objatí až kým práčka neoznámila koniec svojej práce. Odtrhli
sme sa od seba. Niall išiel vybrať môj už čistý sveter z práčky.
,,Nebude
ti vadiť ak ho dám vysušiť a nechala si zatiaľ moje tričko? Nefunguje nám
sušička.“ Pokrútila som hlavou a tým naznačila, že nie. Aj keď trocha mi je
veľkú jeho tričko, ale nevadí mi to. Sveter mi zavesil na šnúru, ktorú som si
až teraz všimla a to je celý čas pri mojej hlave. Potom sme išli preč
odtiaľ to. Cestou sa ma ešte spýtal.
„Kedy
začneme s lekciami hry na gitaru?“
„Keď tak veľmi ma chceš naučiť hrať na gitare tak dobre. Povedz si, kedy by si mal čas na mňa,“ povedala som mu a usmiala sa naňho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára