Just coincidence or fate 3

Lucka, konečne. Tu je ďalšia časť. A Paťu nechaj na pokoji. Hovorila som ti, že to kvôli tomu filmu, ktorý som kukala, som ju včera nedopísala. 

Ďalšie dni som sa veľmi nudila doma. Liam nemal veľmi čas na mňa. Mal veľa práce. Chápala som to. Raz ma prišiel pozrieť aj George. Porozprával mi, čo nové v práci. Zdržal sa len hodinku, pretože potom musel ísť za manželkou. Keď odchádzal, stihol mi povedať, aby som sa čo najskôr zotavila.

Dnes som vstala tak, ako vždy okolo obeda. No vlastne nie ako vždy. Dnes ma zobudilo zvonenie. Nie však telefónu.

So zúfalým vzdychom som vyliezla z postele. Prešla som až k dverám.

„Kto je to?“ spýtala som sa. Nechcelo sa mi pozerať do kukátka.

„Ja som, Liam,“ odpovedal mi. Otvorila som dvere a trocha ustúpila. Vošiel dnu a objal ma. Potom prešiel trocha ďalej a za ním vošiel niekto ďalší. Pozrela som sa von či ešte niekto ďalší vojde. Už tam však nikto nebol. Tak som zavrela dvere. Otočila som sa späť ku chalanom. Obzrela som si toho, ktorý prišiel s Liamom. Mal blond melír a oči farby azúrovo modrej.

„Toto je Hanah,“ ukázol na mňa Liam. „Toto zas Niall,“ ukázal naňho. Podala som mu ruku, no odstrčil ju. Namiesto toho ma objal. Znova ma to prekvapilo. Pri Liamovi som si na to ako tak zvykla. Ale niekedy ma to aj tak prekvapí.

„Zobudil som ťa?“ premeral si ma Liam pohľadom. Uvedomila som  si, čo mám na sebe. Mám iba voľné tričko, ktoré mi siaha ledva pod zadok. Takže mi trocha vidno aj moje nohavičky. Začervenala som sa.

„Choďte zatiaľ do obývačky. Idem sa prezliecť,“ povedala som im a bežala do izby. Tak toto bol trapas a riadni, prebleslo mi mysľou. Rýchlo som sa prezliekala. Vymenila som si tričko a natiahla legíny. Prebehla som ešte do kúpeľne a trocha sa upravila. Potom som sa vrátila k chalanom.

„No konečne. Ale ti to trvalo,“ usmieval sa Liam.

„A to som zvládla v rekordnom čase,“ usmiala som sa naňho.

„Čo máš dnes v pláne?“ spýtal sa ma.

„No najskôr sa naraňajkovať a potom budem kukať asi film a strašne sa nudiť pri tom. Prečo sa pýtaš?“

„Najesť sa môžeš aj potom. Máme v pláne ťa uniesť,“ zasmial sa Niall. Obočie mi nechápavo vyskočilo hore. Nechápavo som pozerala raz na jedného a raz na druhého. Čo majú asi v pláne?

„Neboj. Večer budeš doma,“ smial sa Liam.

„Len aby. Zajtra musím ísť na kontrolu,“ ukázala som im výhražne ukazovák. Na ich výrazoch som sa musela zasmiať. „A kamže ma to chcete uniesť? Nech viem, ako sa mám obliecť.“

„To je prekvapenie. Len si nedaj sukňu alebo niečo veľmi krátke. Má byť vraj teplo, ale môže sa stať, že bude aj pršať,“ povedal mi Liam. Prikývla som a vrátila sa do izby. Otvorila som skriňu a rozmýšľala, čo na seba. Istotne viem, že si dám tenisky kvôli členku a asi dlhé rifle.

Nakoniec som si vybrala modré tričko s potlačou, rifle a ružové mikinu lonsdale. Previazala som si členok a k tomu obula biele vysoké converse. V kúpeľni som si na oči naniesla trocha špirály a teraz som bola už úplne kompletná. No vlastne ešte nie. Niečo mi chýbalo.

Chvíľu som sa pozerala do zrkadla a rozmýšľala. Potom mi to docvaklo. Zabudla som na náušnice. Vrátila som sa do izby a prehrabala sa v šperkovnici. Zobrala som si malé smajlíky. A teraz to bolo hotovo.

Konečne som mohla ísť za chalanmi. Tí si zatiaľ zapli televízor.

„Už som hotová,“ s úsmevom som im oznámila.

„No hurá. Myslel som, že ti to bude trvať ešte celú večnosť. Úplne mi pri tom vyhladlo. Vám ženám to vždy trvá celú večnosť sa prezliecť,“ šomral Niall.

„Ja som to počula. A mám ešte pol plechu koláča v chladničke, keď chceš,“ spomenula som si na koláč, ktorý som piekla včera.

Rozžiarili sa mu oči. Naznačila som mu, aby išiel za mnou.

„Dáš si aj ty?“ spýtala som sa Liama predtým, ako sme išli do kuchyne. Len pokrútil hlavou.

Niall sa usadil pri stole a ja som zatiaľ prešla ku chladničke. Konečne sa mi darí už chodiť normálnejšie.

Vybrala som plech s koláčom a preniesla ho na linku. Odrezala som jeden väčší kus a preložila ho na tanier. Vybrala som ešte lyžičku a položila to pred neho.

„Keď budeš ešte chcieť, zober si. Pokojne to zjedz aj celé,“ povedala som mu. Vrátila som sa zatiaľ k Liamovi.

„Ja ťa milujem!“ zakričal. Až do obývačky som to počula, no kde som aj tam bola. Pozreli sme sa s Liamom na seba a rozosmiali sa. 

Po asi polhodine, ktorú sme sa po celý čas s Liamom rozprávali, sa konečne Niall presunul k nám. Rozčapil sa vedľa mňa na gauči a chytil sa za brucho a odfukoval.

„Chutilo?“ opýtala som sa ho s úsmevom. Prikývol.

„A ako ešte ako veľmi. Pokým budeš piecť takéto dobré koláče, budem tu stále,“ dodal.

„Pokojne, aspoň tu nebudem sama a nebudem sa nudiť,“ povedala som a otočila pohľad späť k Liamovi.

„Kedy ma to chcete uniesť?“ nadvihla som obočie. Už polhodina prešla od vtedy.

„Môžeme ísť aj teraz. No len neviem, či pohneme s Niallom, keď si ho takto nakŕmila,“ zasmial sa.

„Ja som ho nenakŕmila,“ chcela som sa tváriť urazene, no nejak sa mi to nepodarilo. Z môjho výrazu len vybuchol do obrovského smiechu. Pri ňom sa to nedalo, nezačať sa tiež smiať. Takže som tiež vybuchla.