nedeľa 31. marca 2013

Just coincidence or fate 9


Na ďalší deň ráno som stávala s úsmevom na tvári. Včera som sa dobre bavila. No dnes musím ísť do práce. som taká unavená, no mala by som to zvládnuť. A dnes by som mala ísť aj vyplatiť nájom. Mám toho dosť. Skúsim ísť cez obednú prestávka. 
Vyliezla som z postele a zamierila rovno do kúpeľne. Spravila som tam všetko, čo som mala a potom sa išla do izby obliecť. Nič extra. Len voľné rifle, teplé ponožky (lebo mi je už zima v tých
tenkých členkových) a jemne ružový rolák. Na to som si dala ešte čiernu mikinu a bola som skoro hotová. Dokončila som to jemne riasenkou na oči a marhuľovým leskom na pery. 
V kuchyni som si pripravila na raňajky chlieb s maslom a šunkou. Dojedla som a dopila a už som aj mohla ísť. Na chodbe som si obliekla teplý kabát a vyrazila. 
Keď som vyšla z bytovky, až vtedy som si všimla, aké super počasie je. Pršalo. No to je slabé slovo. Doslova lialo ako z krhle. Musela som sa rýchlo vrátiť pre dáždnik. Potom už som musela utekať do práce. Cestou ma ešte stihlo ošpliechať auto a aspoň desať minút som meškala. 
Ako pekne začínal tento deň, tak pekne sa aj pokazí, pomyslela som si s povzdychom. Rýchlo som sa prezliekla. No stále som mala na sebe tie mokré rifle. Prešla som do predajne k Mikovi. Dnes som mala službu s ním. 
"Mike, nemáš náhodou v skrini nejaké suché nohavice?" hneď som sa ho spýtala. Našťastie, ešte nikto tu nebol. 
"Nie, prepáč," ospravedlňujúco pozrel na mňa.
"No nevadí. Nejak to dnes vydržím," povzdychla som si.
"Zbehni si radšej kúpiť nejaké alebo zavolaj niekomu, či by ti nevedel doniesť. Nebudeš tuá behať s mokrými nohavicami. Iba prechladneš," krútil nado mnou hlavou Mike. 
"Skúsim tak niekomu zavolať," otočila som sa a vrátila sa do šatne. Zo skrinky som si vybrala mobil a pozrela sa do zoznamu. Prvá mi napadla Alex, ale tá dnes išla za rodičmi do Shefieldu. Tak že to nič. Ďalšie kamarátky som už veľmi nemala. Už som tu v Londýne nejakú dobu, ale stále som si nenašla veľmi žiadne kamarátky. No ešte je tu Pezz a El. Na El nemám číslo, tak zavolám Pezz. Po pár pípnutiach mi to zdvihla.
"Ahoj Pezz. Ja som Hannah," povedala som.
"Ahoj, čože mi voláš?" hneď sa spýtala.
"No dohodli sme sa, že ti zavolám, keď budem mať čas ísť na tie nákupy. No ale teraz nejde o to. Chcela by som ťa poprosiť o niečo."
"Čo potrebuješ?"
"No mala som dnes menšiu smolu a cestou do práce ma pekne ošpliechalo auto a nemám tu žiadne nohavice na prezlečenie. Vedela by si mi nejaké doniesť?" 
"S babami musíme byť v štúdiu o pol hodinu, tak ti ich donesiem cestou. a kde to pracuješ?"
Nadiktovala som jej adresu Starbucksu, v ktorom pracujem a poďakovala. Potom som zložila a mobil odložila do skrinky. Pokým príde Perrie, som išla do predajne. Mike hneď pozrel na mňa.
"Kamarátka mi jedny donesie," s touto vetou som ho  uzemnila. S Mikom  sme sa dohodli, že dnes budem ja obsluhovať a on bude pri pokladni. Práve som obsluhovala svojho tretieho dnešného zákazníka, keď dnu vošla Perrie aj s ostatnými babami. Pred každého som položila to, čo chceli a išla som za nimi. Perrie si ma hneď všimla.
"Ahoj, Pezz," pozdravila som ju.
"No ahoj moja," objala ma na privítanie. Potom ma predstavila babám : "Babi, toto je Hannah. A Hannah, toto sú Jade, Jesy a Leigh- Anne."
"Pezz, zabudla si?"
"Na čo?" nechápala.

"Ja som vaša fanúšička, tak viem, ktorá sa ako voláte."
"Jáj, aj som zabudla," zasmiala sa.
"Rada vás spoznávam osobne," usmiala som sa na ne.
"Aj mi teba Hannah," povedala Jade a objala ma. Takto som sa objala aj s ostatnými.
"A pokojne ma volajte Han," povedala som, keď som sa ako s poslednou objala s Jesy. 
"Ozaj, tu som ti doniesla nohavice," podala mi tašku Pezz.
"Ďakujem. Zachránila si ma. Mike," ukázala som na Mika "ma chcel poslať tam do toho dažďa, aby som si v najhoršom šla jedny suché kúpiť." Pezz pozrela na Mike. Ten asi ucítil pohľad na sebe a otočil k nám hlavu. Len sa usmial. Ja som nad ním pokrútila hlavou.
"Dobre, mi budeme už ísť, lebo budeme meškať. Tak maj sa," objala ma Pezz a potom aj ostatné.
"No aj ja sa musím vrátiť do práce. Ahojte," rozlúčili sme sa a odišli. Ja som rýchlo zbehla do šatne a prezliekla si nohavice. Pezz mi doniesla zateplené legíny. Hneď som si ich obliekal a moje rifle som dala na radiátor. Potom som sa vrátila naspäť do práce. 
Cez obednú prestalo pršať a zbehla som zaplatiť ten nájom. Potom som sa rýchlo vrátila a ďalej pracovala. Večer som si zbehla za Georgom. 
"Ahoj, George. Máš chvíľu čas?" spýtala som sa, keď som vošla do jeho pracovne.
"Jasne, poď. Čo  potrebuješ?" hneď sa spýtal.
"No ja by som chcela pracovať tak ako predtým. Na zmeny. Myslím, že už som dosť nadčasovala a    som z toho aj veľmi uťahaná. A už aj prešiel mesiac, ktorý som bola dohodnutá na tie nadčasy," vysypala som to všetko zo seba.
"Pokojne, ale treba to oznámiť aj Mikovi a Alex," povedal.
"Jasné. Vedel by si o tom povedať aj Alex? Ja môžem povedať teraz Mikovi," prikývla som. Prikývol. "Alebo nechaj to na mňa," dodal. Mykla som plecami, že mi to jedno a odišla. Cestou mi ešte povedal, aby som odkázala Mikovi, aby išiel za ním. Odkázala som mu to.
Keď už sa blížil čas zatvárania a odišiel posledný (no aspoň sme dúfali, že posledný) zákazník, došiel niekto ďalší. Koho by som nečakala, ale bola som trocha a rada, že ho vidím. Trocha mi aj chýbal. 
Sadol si dozadu. Hneď som ho išla obslúžiť.
"Ahoj, Liam. Čo si dáš?" spýtala som sa ho s úsmevom.
"Ahoj, vlastne nič. Prišiel som  za tebou. Potrebujem sa s tebou porozprávať," pozrel na mňa vážnym pohľadom. Trocha som sa zľakla, že o čo asi ide. No prikývla som.
"Dobre. Teraz by sme mali zatvárať, tak ma tu počkaj. Idem povedať Mikovi, že všetko prichystať na zatvorenia a prezliecť sa.
Po pätnástich minútach som bola aj späť. Naznačila som mu, aby išiel a išli sme. Moje rifle, ešte stále nestihli vyschnúť, tak som ich dala len do tašky a tak brala.
Nastúpili sme do Liamovho auta. Znova pršalo. Odviezol nás ku mne domov. Celú cestu sme boli ticho. Vyšli sem hore, ku mne do bytu. Zavrela som za nami dvere a vyzula si topánky a dala dolu kabát. To isté urobil aj on. Prešli sme do obývačky a sadli si tam. Liam si sadol blízko vedľa mňa a pozrel mi do očí.
"Musím ti niečo povedať."

2 komentáre: