Stole My Heart (Friends with benefit - pokračovanie, pozmenené)

Menšie info : je to voľné pokračovanie k poviedky Friends with benefit, no trocha som to pozmenila. Viac sa mi sem hodilo písať v prvej osobe. A ešte namiesto N/Y je tu Bella. To je všetko, čo som zmenila. Dúfam, že sa vám bude páčiť a zanecháte komentár.

                                                                                                  Adri

,,Áno?" príjala som hovor.

,,Bella, potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať," počula som Niallov hlas.

,,Teraz nemám čas, a keď ma chceš presvedčiť, aby som s tebou spala, tak nie. Aj Harrymu som to už hovorila. Ja to už nebudem robiť," povedala som mu do mobilu.

,,Viem, spomýnal mi Harry. No nesúvisí to s tým, o čom sa chcem s tebou rozprávať," znelo to naliehavo.

,,No dobre. Tak zajtra o tretej v Starbuckse," napokon som súhlasila.

,,Budem tam, tak zatiaľ," pred očami som mala jeho obraz ako sa určite teraz usmieva.

,,Ahoj," zrušila som hovor a vrátila sa do reality.

Druhý deň, 3,00 pm

Vošla som dnu a obzrela sa či náhodou neuvidím niekde Nialla. Ešte nikde nebol, tak som sa usadila na voľné miesto a objednala si. Čašníčka mi doniesla kávu a hneď som aj zaplatila. Pomaly som ju popíjala a čakala ho.

Prešlo desať minút a jeho nikde. Určite sa len zdržal. Veď by nezabudol na to. Znel veľmi vážne, v mysli som prehovárala samú seba.

Prešlo ďalších desať minút. Stále ho nebolo nikde. Skontrolovala som si aj mobil, či náhodou mi neposlal správu a ja som si ju nevšimla. No nič. Vstala som a vyšla von. Prešla som do neďalekého parku. Prechádzala som.sa tam. V hlave som mala veľmi rušno. Neustále som myslela na to, či sa mu niečo nestalo. Nechcela som pripustiť možnosť, že sa na mňa vykašľal. No čím ďalej som rozmýšľala, ostatné možnosti môj mozog zamietol a ostala len jedná. Tá najhoršia. Tá, ktorá ma tak bolela. Už dlhšie som k nemu pociťovala niečo, ale nechcela som si to pripustiť. Preto som aj povedala chalanom, že dosť.

 Jednej slze sa podarilo dostať na povrch. Ďalšie ju nasledovali. Už som ich viac nedokázala udržať.

Sadla som si pod veľký strom v parku. Kolená som si pritiahla k sebe a sklonila hlavu. Takto som si zakryla uslzenú tvár. Vzlyky som však skryť nedokázala.

Ani neviem, ako dlho som tak sedela, keď som zdvihla hlavu, stmievalo sa. Vybrela som mobil a pozrela sa na hodinky. No aspoň som sa chcela, ale nemohla. Vybila sa mi baterka.

Poutierala som t vár od sĺz a roztečenú špirálu ako tak a vstala. Zo sklonenou hlavou som išla domov.

Doma som si dala mobil na nabíjačku. Skočila som pod sprchu a potom sa najedla. Zapla som si notebook a pozrela novinky. Nahodou som zapla skype. Keď som videla, kto je online, aj som ho rýchlo vypla. Nechcem mať s ním už nič. Nechcem naňho ani myslieť. Asi si zoberiem na týždeň dovolenku a vrátim sa k rodičom do Manchestru.

Vypla som notebook a zapla si film. Po pár minútach som pri ňom aj zaspala na gauči.

Zrazu som sa zobudila na zvonenie. Niekto zvonil pri vchodových dverách. Pošúchala som si rozospaté oči a išla otvoriť. Keď som uvidela tú osobu, behom sekundy som sa prebrala a chcela zatvoriť odvere. No nepodarilo sa mi to. Niall tam dal nohu.

,,Prosím, pusti ma dnu. Potrebujem sa s tebou porozprávať."

,,Ale ja s tebou už nechcem. Nechcem ťa už nikdy ani vidieť. Vypadni," popri tom, ako som kričala naňho,  som sa pomaly rútila. Posledné slovo som iba zašepkala a rozplakala sa. Teraz som sa úplne zrútila a sadla si na zem.

Pocítila som, ako ma niekto objal. Začal ma tíšiť. Bol to Niall. Nemala som silu ho odstrčiť od seba. Len sa plakala.

Po dobrej chvíli mi došli slzy a už som len vzlykala.

,,Bál som sa o teba," šepol mi do ucho. Ironicky som si odfrkla.

,,No jasné. Najskôr sa na mňa vykašleš a potom mi hovoríš, že si sa bál o mňa? Neverím ti," znova moje vnútro naplnil hnev a odstrčila som ho od seba.

,,Nevykašľal som sa na teba. Skúška sa nám predĺžila. Skončili sme až okolo pol štvrtej. Vtedy sa mi podarilo dosť k mobilu a napísať ti. Potom som išiel do Starbuckusu a dúfal, že tam budeš. Aj keď určite nahnevaná, ale budeš. No nebola si. Poslal som ti niekoľko správ, ale neodpísala si mi. Niekoľkokrát som ti volal, ale bolo stále obsadené. Začal som sa o teba báť. Čo keď sa ti niečo stalo. Neprežil by som to," celý čas, ako mi to hovoril, sa mi pozeral do očí. Keď videl, že pohľadom neuhýbam išiel ku mne bližšie. Cúvala som pred ním, až kým som nebola nalepená na stene. Prešiel blízko ku mne. Cítila som jeho dych na tvári. No nevedela som či mu to mám uveriť. Hlava mi tvrdila, že klame a srdce? To  hovorilo, že mu môžem veriť.

,,Ako mám vedieť, že si nevymýšľaš?" spýtala som sa ho.

,,Pozri si mobil," odvetil jednoducho. Stále som sa nevedela rozhodnúť, či mám počúvnuť rozum, či srdce. Nakoniec som išla pozrieť mobil. Zapla som ho a chvíľu čakala. Prišlo mi niekoľko správ. Všetky boli od Nialla. V jednej aj bolo, koľko zmeškaných hovorov mám od neho. Nevymýšľal si, prebleslo mi mysľou. Vrátila som sa k nemu. Bol stále na tom istom mieste.

,,Chcel si sa porozprávať. O čom?" Otočil sa a usmial. Prešiel ku mne. Zastal si tesne predo mňa. Zahľadel sa mi do očí.

,,Už dlhšie som ti chcel povedať, že... no... niečo cítim k tebe a je to oveľa viac ako kamarátstvo. Nedokážem prestať na teba myslieť. Neviem sa dočkať, kedy ťa znova uvidím, objímem. Chýbaš mi, keď ťa čo by len hodinu nevidím," nachvíľu stíchol. Povedal mi všetko to, čo sa dialo aj u mňa. Boli sme na tom rovnako.

Párkrát sa nadýchol a dokončil to : ,,Bella, ukradla si si moje srdce. Milujem ťa." Vedela som, čo mi chce povedať, ale aj tak ma to prekvapilo. Celý čas mi hľadel do očí a čakal. Dlho mi netrvalo sa spamätať. Natiahla som k nemu ruky a objala ho okolo krku. Pobozkala som ho. Trocha ho to prekvapilo, ale hneď začal spolupracovať. Tiež ma objal a pritiahhol si ma k sebe.

Keď mi už došiel kyslík, odtiahla som sa.

,,Aj ja ťa milujem," povedala som mu a strácala sa v jeho modrých očiach. Tentoraz ma on pobozkal.