Just coincidence or fate 15

Po dobrej približne pol hodine sme sa vrátili späť. Na väčšine tvárach pohrával širokánsky úsmev. Tak trocha nechápavo som hľadela na nich. Napokon som iba mykla plecami a vyšla do izby.

Hľadala som Melanin darček, keď niekto zaklopal a vošiel. Otočila som sa.

"Neruším?" spýtal sa ma Harry. Pokrútila som hlavou a sadla si na posteľ.

"Čo potrebuješ?"

"Ani vlastne nič. Toto je tvoja izba?" poobzeral sa a zmenil tému. Prikývla som.

"Pekná," pochválil ju. Aj keď nejaká extra super.

Steny sú jemne marhuľovej farby. Nie je na nich nalepený žiaden plagát.

V izbe je jedna veľká manželská posteľ, na ktorej periny sú podobnej farbt ako steny. Sú tu dve veľké skrine, písací stôl so stoličkou, kozmetický stolík s veľkým zrkadlom a dva malé nočné stolíky po stranách postele. Ešte má veľké oknom s  balkónovými dvermi. Je odtiaľ výhľad na záhradu.

"Ďakujem," odpovedala som mu. Teraz mi prišiel ako vhodný čas sa ho spýtať na to, ako reagoval na Melanie.

"Ty sa poznáš Melanie?" spýtala som sa ho.

"Čože?" otočil sa späť ku mne. Asi bol trocha myšlienkami inde.

"Pýtala som sa, či sa poznáš s Melanie?" zopakovala som svoju otázku.

"Prečo myslíš, že hej?" odpovedal späť otázkou.

"Ja ani neviem. Len nejaký divný si bol, keď sa ozvala," povedala som, čo som spozorovala. Nič neodpovedal. Iba stál a pozeral von oknom. Nakoniec si však vzdychol a odpovedal mi.

„Áno, poznám ju. Stretli sme sa pred asi rokom, keď sme mali koncert v Nemecku. Po koncerte sme sa ako vždy išli trocha zabaviť do nejakého baru. A tam som ju aj stretol. Veľa si nepamätám, keďže som sa opil. Pamätám si však, že som sa ráno zobudil v neznámej izbe a v inom hoteli. Ona ešte spala. Asi som sa s ňou vtedy vyspal. Neviem. Čo mi bolo aj úplne jedno. Potom som odišiel do svojho hotelu a svojej izby. Ju som už nevidel, pretože sme v ten deň na obed odlietali do Španielska,“ vysvetlil mi.

Nevedela som, čo na to povedať. Iba som naňho pozerala. Preto aj nastalo to trápne ticho.

No nakoniec všetko zachránilo klopanie na dvere. Vstala som a išla pozrieť, kto to je. Pred dverami stál Liam.

„Chcel by som ti niečo dať. Osobne. Môžem ísť ďalej?“ spýtal sa ma. Otvorila som dvere viac a pozrela na Harryho. Asi pochopil, čo mu naznačujem, pretože len prikývol a vyšiel z izby. Potom som zavrela dvere.

„Načo tu bol Harry?“ vyzvedal Liam. Videla som na ňom, že začína žiarliť.

„Ale prosím ťa, nežiarli mi tu. Nemáš prečo. Iba sme sa rozprávali,“ pokrútila som očami.

„Čo si mi to chcel dať?“ rýchlo som naviedla tento rozhovor iným smerom. Pomohlo. Oči sa mu rozžiarili a vytiahol z vrecka nohavíc malú krabičku zabalenú v ozdobnom baliacom papieri. Podal mi ju.

Zobrala som si ju a poobzerala. Potom som ju rozbalila a otvorila. Vážne som nečakala od neho niečo takéto. Dobrú chvíľu som si ho ešte prezerala.

„Zapnem ti ho?“ spýtal sa ma. Prikývla som. Liam vybral retiazku z krabičky. Otočila som sa mu chrbtom a vlasy si pridržala hore. On mi ju zatiaľ zapol.

Spustila som vlasy a ešte raz sa pozrela naň.

„Je vážne krásna. Ďakujem,“ objala som ho.

„Nemáš začo.“ Trocha som sa odtiahla a pozrela naňho. Usmial sa.

Teraz mi až zišlo na rozum, že ja preňho nemám nič. Trocha som preto posmutnela. Zmenu mojej nálady si ihneď všimol.

„Čo sa deje?“ spýtavo nadvihol obočie.

„Nič. Iba... no iba ja nemám nič pre teba. Nepočítala som s tým, že sa tak skoro uvidíme,“ priznala som.

„Ako to, že nemáš nič pre mňa? Veď ten som už dostal od teba ten najlepší darček, aký si mi mohla dať.“

Teraz som ja nadvihla obočie. Nechápala som, čo má na mysli. Všimol si, že mi to nedochádza, tak mi to aj vysvetlil : „Si mi konečne povedala, čo ku mne cítiš. Že si mi povedala, že ma taktiež ľúbiš. Ten môj darček je oproti tomuto drobnosť.“

Toto som nečakala. Úplne mi to vyrazilo dych. Ani na slovo som sa nezmohla. Tu sa nič iné nedalo urobiť iba to, čo som aj spravila. Objala som ho okolo krku a spojila naše pery vo vášnivom bozku.

Pri večeri sme nepočítali s toľkými hosťami, preto nebolo pripraveného jedla dosť. Ale to nebol žiaden problém. S babami sme hneď obsadili kuchyňu a pustili sa do varenia.

Upiekli sme dva druhy pízz. Jednu so šunkou, kukuricou a olivami. Druhú so salámou, feferónkami a kukuricou.

„Poďte jesť!“ volala nás mama na večeru. Všetci sme sa zdvihli a prešli do jedálne. Keďže nás bolo toľko, museli sme doniesť aj ďalšie stoličky.

Posadali sme si ku stolu a pustili sa do jedla. Každý pri tom, ako jedol, aj živo debatoval na rôzne témy s ostatnými. Iba ja som bola ticho a pozorovala ostatných.

„Čo si tu tak potichu?“ prihovorila sa mi Pezz. Mykla som plecami.

„Pekná retiazka. Od koho si ju dostala?“ pochválila mi ju El a hneď aj vyzvedala.

„Ďakujem,“ poďakovala som a otvárala ústa, že jej odpoviem, ale Pezz mi skočila do reči.

„Nechaj ma hádať. Bol to... hmm... žeby... od Liama?“ naťahovala to ako gumičku z nohavičiek. Trocha som sa začervenala, ani neviem prečo, a prikývla.

„To už takto si ťa označil?“ smiala sa El.

„Hahaha...Ale je pekná,“ smiala som sa tiež. Potom už debata išla iným smerom.

Po večeri sme nejakú dobu ešte pobudli v obývačke pri televízore. Potom sme sa však rozdelili do izieb. Harry s Niallom sú v hosťovskej izbe vedľa mojej izby. Vedľa nič sú Zayn s Pezz v hosťovskej izbe a oproti tým dvom sú Louis s El. Liama som si zobrala k sebe do izby. Teraz, keď už konečne sme si povedali, čo k sebe cítime, nenechám si ho zobrať tak ľahko. A chcem s ním aj stráviť, čo najviac času, ako sa klen dá. 

Mne a ani Liamovi sa ešte nechcelo spať. Zhodli sme sa na tom, že si pozrieme nejaký film. Zatiaľ,čo ja zbehnem do kuchyne pripraviť kakao, on vyberie film.  

Keď už som bola na odchode so šálkami s teplým kakaom v ruke, ma zastavila Melanie.

„Takže sa ti podarilo zbaliť celebritu?“ oprela sa o linku. Ignorovala som jej otázku a chcela ísť ďalej.

„Ale vieš, že vám to dlho nevydrží. Skôr či neskôr si uvedomí, že mu za to nestojíš a nájde si niekoho, to je slávny. Nejakú modelku alebo tanečnicu napríklad. Alebo by sa znova vrátil k tej svojej bývalej? Nie je ona známa tanečnica náhodou?“ povedala. Trocha ma to pichlo pri srdci, ale ignorovala som to, čo mi povedala. Radšej som išla do izby späť k nemu. Aj keď mi tými slovami nasadila chrobáka do hlavy. Čo bolo aj v jej úmysle.

„Urobila to schválne. Nemá pravdu,“ povzbudila som samú seba. Vošla som s úsmevom do izby.

„Tak, už som tu aj s kakaom. Aký film si vybral?“ položila som šálky na nočný stolík a sadla si vedľa neho na posteľ.

„No čo tak trocha akcie? Fast five (Rýchlo a zbesilo 5). Čo ty na to?“ spýtal sa ma.

„Znie to dobre. Súhlasím,“ povedala som. Liam zapol film na jeho notebooku. Sadla som si, čo najbližšie k nemu, ale predtým som nám podala šálky s kakaom. Počas filmu sme ho popíjali. Ale v hlave sa mi znova objavil ten chrobák. Nevedela som sa ho zbaviť. Nepomohlo ani to, keď ma pri filme pobozkal.