Just moment 14

Tak baby, ja vám ďakujem, že môj príbeh čítate (ak to niekto čítate) a chcem vám povedať, že v príbehu, by mali nastať menšie zmeny, tak dúfam, že vás to bude naďalej baviť a bude sa vám to páčiť ;) Hope U Like It!  
                                                                   XxLuckaXx

Zúrivo som otvorila dvere a vbehla som do triedy. Mierne zvýšeným hlasom som zvolala: "No čo máte za problém pani........",  nedopovedala som, lebo som si všimla Liama  opretého o katedru. V tom momente som sa rozbehla a skočila som na neho. Začali sme sa bozkávať. Ja som bola v tom momente asi najšťastnejší človek na celej zemeguli. Bola som vysmiata od ucha k uchu a po líci my stekali slzy. Stále som sa Liama držala ako kliešť, dobre že som ho nepripučila. Po dobrej pol hodine neustáleho bozkávania a objímania som sa od neho odlepila. "Toto mi táák chýbalo." povedal.. "Aj ty si mne chýbal!" povedala som a vyskočila som na neho. On ma chitil pod zadkom a zatočil sa somnou. Keď ma položil na zem som sa trošku odtiahla.

"A nemal si prísť až o štvrtej? A kde je tá stará krava?",  spýtala som sa Liama.

"Aká stará krava?",  zodvihol obočie.

"Veď matikárka. Buranová", pokrútila som hlavou. Asi nechápal. "Jake mi povedal, že mám sem prísť za matikárkou, lebo má problém s mojimi maturitami", dodala som.

"Jááj... Prekvapenie!", zkríkol a objal ma a následne ma pustil.

Ja som na neho pozerala, a vôbec som nevedela, čo mám povedať. V tej chvíli som ho iba chcela cítiť pri sebe, držať ho a nikdy ho nepustiť. Proste  mať ho pri sebe. Tak vžite sa do mojej koži. Čo by ste robili vy, keby po dvoch mesiacoch uvidíte človeka, ktorého milujete najviac na svete? Myslím si, že to isté čo ja.

Povedala som iba to, čo som  v tej chvíli cítila: "Milujem ťa!"

"Aj ja teba." povedal s úsmevom na tvári a znova ma pobozkal.

V tom mi zazvonil vo vačku mobil. Odtiahla som sa od neho a pozrela som sa na mobil. Prišla mi správa od mami. 'Keď skončíš, zavolaj mi.' Hneď som vytočila jej číslo a priložila som si mobil k uchu.

"Ahoj Ann, no ako si dopadla?", ozvalo sa z telefónu.

"Ahoj mami, prešla som a vyzerá to tak, že veľmi dobre", v tom sa na mňa Liam usmial a začal ma bozkávať na krku. Mňa to pošteklilo a tak som sa zasmiala do telefónu. Ústami  som mu naznačila nech prestane a odtlačila som sa od neho.

"Čo sa smeješ?", spýtala sa ma mama.

"Aléé nič, Jake mi robí zle...", hlesla som do telefónu.

"No a načo som ti mala zavolať?", spýtala som sa, pričom som čakala stručnú odpoveď.

"Jááj, vidíš to. Chcela som ti len povedať, že práve som na letisku a idem do LA"

"Aha, takže nebudeš týždeň doma?", spýtala som sa s nádejou v hlase, lebo teraz by sa to fakt hodilo.

"Pravdepodobne áno, a možno aj dlhšie. Ešte to neviem  presne, ale dám ti vedieť." - táto odpoveď ma nesmierne potešila- mám volný byt. Liam bude so mnou, a v škole máme   viac-menej pokoj po maturitách.

"No dobre, tak mi potom zavolaj. A nie je v LA aj oco?"

"Hej, je. A vlastne za ním aj pôjdem, lebo s ním musím niečo vážne vybaviť."

"A čo s ním chceš vybavovať? Deje sa niečo?", fakt ma to zaskočilo, tak som čakala čo mi odpovie. Medzi nimi to nebol dokonalý vzťah, ale mám ich oboch rada a nechcem aby sa rozviedli. No aj tak niečo tuším.

"No deje, ale poviem ti to až keď sa vrátim domov. A mám mu niečo odkázať?"

"Nič, iba ho pozdrav a dávajte si pozor."

"Dáme, pozdravím a lúbim ťa Ann. A žiadne hovadiny doma!" prikázala mi.

"Aj ja teba. Neboj sa, maximálne si donesiem Elis s Jakeom",  tak trošku viac som zaklamala.

"Dobre, a nechala som ti doma kreditku. Je na stole."

"Wááw, ďakujem ahoj",  zložila som mobil a odložila som mobil do vačku. "Yeees!" začala som skákať na mieste a tancovať niečo ako 'víťazný tanec'. Liam sa na mňa pozeral s otázkou v očiach.

 "Mama nie je týždeň alebo viac doma. A navyše mi nechala doma kreditku!"

"Mhhhm... komu je lepšie?!" povedal Liam.

"Tebe!" odvrkla som. A omotala som mu ruky okolo krku.

"A to už prečo si myslíš?" spýtal sa a pozeral mi do očí.

"Lebo máš také skvelé dievča, ako som ja a ešte k tomu ideš so mnou teraz ku mne,  kedže je volný byt!" pošepkala som mu do ucha a on sa uškrnul.

"Tak to máš asi pravdu. Mám sa lepšie", zasmial sa.

 "Mimochodom blahoželám k maturitám", dodal.

"Ser teraz na maturity. Ako si sem prišiel?", spýtala som sa ho.

"Na aute, žeby?", nadvihol obočie.

 "Tak ideme ku mne nie?", nečakala som na odpoveď a ťahala som ho von.

Vyšli sme zo školy a nastúpili sme do auta. Našťastie nás nikto nevidel. Celú cestu ku mne sme sa rozprávali o tom, ako bolo na turné. Jediný, kto tam mal frajerku, bol Harry. Aj to len kvôli tomu, že to bola Lou. Závisť. Liam mi povedal, že to Harry ani Lou nechcú povedať managmentu, lebo sa boja, že by Lou vyhodili a tak to chcú utajiť, kým sa dá. A ja to absolútne chápem. Tí novináry sú hrozne dotieraví a ja sa čudujem, že sa o mne a Liamovi ešte nikde nepísalo.  Po pár minútach sme už stáli pred mojím domom. Liam vystúpil z auta, otvoril mi dvere a podal mi ruku. Ja som si odopla pás a chytila som ho za ruku. Vystúpila som z auta a potiahla som Liama ku mne domov. Hneď ako sme vošli dnu, sme sa začali vášivo bozkávať.  Po ceste do mojej izby sme zo seba strhávali oblečenie. Do izby sme vlastne prišli iba v spodnom prádle, ktoré hneď skončilo v rôznych kútoch mojej izby. Nohou som kopla do dverí, čo spôsobilo, že sa zabuchli.  Okamžite sme sa zvalili na postel. Liam prešiel z mojích pier na krk a blúdil stále nižšie. Vnikol do mňa a vrátil sa spať k mojím perám.  Užívali sme si jeden druhého.  Po chvíli nás zalial pocit, na ktorý sme tak dlho čakali. Chvílu sme to predíchali a potom sme si to zopakovali ešte pár krát. Tak predsa dvojmesačná abstinencia. Unavený sme zaspali a zobudili sme sa na vyzváňajúci mobil. Liam si zo zeme zodvihol nohavice, z ktorých následne vytiahol mobil.

"Áno Louis?", spýtal sa ospalo. Ja som sa pozrela von oknom a zistila som, že už je ráno.

"Dobre.... mhm.. jasné, prídeme",  počúvala som Liama, ktorý odpovedal Liama.

"Čo potreboval Louis?", spýtal som sa ho keď zložil.

"Pozval nás  na futbalový zápas. Je dnes o 13:00", odpovedal mi a znova sa zvalil do postele.

"Prídu tam aj chalani?", pobozkala som ho na vlasi.

"Hej, aj El, Pezz, Lou a Cath "

"Jej, super. Cath som už dlho nevidela. Vlastne ani Lou."

"Hej, ani ja. Niall včera za ňou išiel", otočil sa a usmial sa na mňa.

"Myslíš, že medzi nimi niečo bude?",  zodvihla som obočie.

"Neviem, Niall hovoril, že ju berie skôr ako sestru"

"Takže asi nie", zodvihla som sa z postele a zamierila do kúpelni.

"Asi nie", odpovedal mi a pretočil sa na opačnú stranu.

Ja som si vybrala veci na prezlečenie a odišla som do kúpelni. Umyla som si vlasi a osprchovala som sa. Navliekla som sa do županu, vyfénovala a rozčesala som si vlasi. Potom som si zospodku zaplietla priberavý vrkoč , s ktorého som urobila drdol. Zafixovala som ho gumičkou a pripla som si ružovú mašlu. 

Jemne som sa nalíčila -špirála a ceruzka na oči- a obliekla som si sivé tričko, ružovú kockovanú košelu a biele kraťase. Na ruku som navliekla pár čiernych náramkov a na krk som si prevliekla dlhý náhrdelník s príveskom v tvare kríža.  Vošla som do kuchyne, kde už bol Liam. Práve dorobil raňajky.

"Ty si už urobil aj raňajky?", spýtala som sa ho a pobozkala som ho.

"Áno, veď v kúpelni si už bola hodinu", zasmial sa.

"Čo? To vážne?", neveriacky som krútila hlavou.

"Áno, ale vyzeráš úžasne", dal mi pusu na čelo.

"Ďakujem", položil na stôl tanier plný hrianok a sadol si oproti mne. Spolu sme sa naraňajkovali a ja som umyla riad zatial čo Liam išiel do sprchy. Po približne pol hodine sa vrátil už aj oblečený. Bolo pol jednej a my sme sa vybrali na ten Louisov zápas.

Po ceste sme sa zastavili v Starbuckse na karamelové latté, ktoré sme si vzali zo sebou na zápas. Kúpili sme aj pre ostaných.  Asi o trištvrte na jednu sme boli na mieste. Už tam bol aj Louis s El a Niall s Cath. Zakričala som na nich, nech nám príde niekto pomôcť s tými kávami. Hneď pribehla Cath, objali sme sa, ja som jej dala do rúk pár pohárov. Ostatné sme zobrali my s Liamom. Pribehli sme k ostatným a privítali sme sa s nimi.

"Jé, ďakujeme za to latté", povedala El.

"Nemáte začo", povedali sme naraz s Liamom. Medzi tým prišli aj ostatný, ktorím sme dali ich latté a objali sme sa s nimi.

"No, tak ideme na štadión?", spýtal sa Louis.

"Jasné", zhodli sme sa a išli sme na miesto.

Keď sme vošli na štadión, nebolo tam tak veľa ludí. Bolo nás tam dokopy asi 200, čo na tak veľký štadión vôbec nie je veľa.  Sedeli sme tam asi 10 minút a potom sa začal zápas. Louisovi ten futbal naozaj išiel. Dal pár veľmi dobrých a presných gólov. Dobre , no pár, bolo ich osem. Ale to nemení nič na tom, že je skvelý.  Dokonca dobre aj oberá. Keby nie je spevák, určite by sa uživil ako kvalifikovaný futbalista. Je to pre neho šport ako stvorený.

"Ideš Boobear!", zakričal na neho Harry. Všetci sme sa nad tým usmiali. Zlatý.

"Si úžasný zlatko!", povzbudzovala ho El. Louis sa práve rozbihal s loptov na bránu a práve sa chistal vystreliť na bránu, keď zrazu na neho niekto skočil. Bol celý oblečený v čiernom a mal kuklu na hlave. My sme vyvalili oči, zatial čo chalani leteli dole, za Louisom a tým magorom.  Odtiahli ho od Louisa a pevne ho držali. Zayn naznačil Perrie, nech zavolá políciu. Hneď vytočila číslo.  Zápas pokračoval ďalej bez Louisa. S babami sme sa vybrali dole za štadión, kde držali toho chlapa.

"Louis, neni ti nič?", skočila na neho El so slzami v očiach.

"Neboj sa zlato, nič mi nie je", objal ju Louis.

"Bála som sa o teba"  stále jej stekali slzy potokom po tvári.

"Neplač, nič mi nie je. Asi mám iba vyvrtnutý členok", usmial sa Louis a zotrel jej slzy z tvári.

"Čo máš s členkom?!", spýtala sa ho El. Nečakala na odpoveď, iba sa prutko otočila a vyrazila k tomu chlapovi. Dala mu takú facku, že sa mu hlava okolo krku skoro otočila. 

"To čo si dovoluješ ty hajzel?!", skríkla po ňom. On sa len uškrnul.

"Tak ty sa ešte smiať budeš?!", dodala. V tom momente natiahla nohu a kopla ho rovno medzi nohy. On sa prehol od bolesti a udelila mu ešte jeden kopanec do brucha.

"Toto mi zaplatíš ty suka! Za toto zaplatíš!", skríkol a už sa išiel hodiť aj na El.

"Hou hou", stiahli ho naspäť držiasi Liam a Harry. El sa ani nepohla a len sa začala smiať.

"Tak ty si asi nepočula, keď sa tu usmievaš. Príde polícia a udám ťa za napadnutie!", povedal ten slizák. My sme sa všetci začali smiať.

"Neviem čo si videl, no my sme nevideli nič", uistila ho Perrie.  Ostatný sme prikívli. V tom už konečne dorazila aj polícia. Hneď ho odtiahli do auta a vypočúvali ho. Ten magor pôjde sedieť minimálne na dva roky. Louis s El išli do nemocnici.Ešte som im dala moju adresu na papieriku a nasadli sme do auta. Všetci sme išli ku mne, ale každý na vlastnom aute. Čudujem sa, že tu neboli novinári. O necelú pol hodinu sme boli u mňa. Všetci sme sa usadili v obývačke. Ja som odišla do kuchine po poháre s kofolou a pár balíčkov chipsov.