„Louis, a kam to vlastne ideme?“, spýtala som sa ho. On
sa uškrnul a otvoril ústa, akoby to bolo nejaké prekvapenie. Vlastne aj
bolo. Všetci sme na neho pozerali,
a uvažovali sme nad tým, kam pôjdeme.
„Na nákupy!!“, skríkol tak, že sme sa všetci zľakli. Pomaly nám to dochádzalo.
„Louis ?Edward? Tomlinson ! A povieš mi načo sme sa
mali takto vyobliekať?!“ skríkla na neho El, no jeho chytil hrozný záchvat
smiechu. Na ňom som sa začala následne smiať.
A na mne sa začal smiať Liam. Iba El tam stála a pozerala na
mňa.
„Len tak, aby sme boli pekný.“, odvetil a mykol
plecami.
„Ehm“, zakašlala som a nenápadne prevrátila oči smerom
ku El, ktorá bola stále urazená. Louis
k nej pristúpil a objal ju. Ona sa následne usmiala a pobozkala
ho.
„Ideme už?“, spýtal sa konečne Liam. Vyšli sme z môjho
bytu a nastúpili sme do Louisovho auta.
Po ceste sme sa dohadovali kam pôjdeme.
Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme niekde do centra mesta. Louis
povedal, že sa máme nechať prekvapiť. O pár minút sme stáli pred obrovským
nákupným domom. Louis zaparkoval auto a následne sme vystúpili. Výťahom sme sa vyviezli z podzemných
garáží na prízemie obchodného domu. Porozhliadali sme sa okolo seba, kde boli
desiatky obchodov na každej strane. S El sme začali tlieskať od radosti
a otočili sme sa na chalanov. Louisovi pomaly dopínalo, čo spôsobil svojim
nákupným dňom. Liam prekrútil očami a hodil nenávistný pohľad na
Louisa. S El sme sa rozbehli hneď
do prvého obchodu po našej pravej ruke.
„Za toto mi zaplatíš Louis!“, zavrčal na neho Liam. Louis
iba nadvihol plecia akoby sa nič nestalo a odpochodoval za nami. El bola
naozaj najvhodnejšia kamarátka na nákupné šialenstvá. Nieže by sme s Elis
nechodili na nákupy, ale s ňou to nikdy netrvalo dlhšie ako hodinu. Bola
taká pomocníčka na krátke nákupy. No s El sme to mali naplánované na oveľa
dlhšie ako jednu hodinu. Behali sme ako
splašené z jedného obchodu do druhého. Najskôr sme boli v obchode so
šatami a spoločenským oblečením. Tam som si kúpila čierne kvietkované šaty
nad kolená a El zase bielo-čierne.
Ďalej sme po všetkých obchodoch
a poschodiach, až sme sa dostali až na šieste – posledné – poschodie
v obchodnom dome. Keď si chalani
všimli, že to je práve poschodie s topánkami, vrhli na nás mučiaci pohľad
a krútili hlavou. Na tom sme sa iba zasmiali a rozbehli sme sa do
obchodov.
S pohľadu Liama:
Toto Louisovi nikdy neodpustím.
Toto naozaj prehnal. Akoby v živote nebol na nákupoch s El. Mám pocit, že
Ann je v nakupovaní ešte väčšia maniačka, ako El. S Louisom práve za
nimi beháme ako nejaký osly, ktorý im slúžia na nosenie ťažkých tašiek
a aby sme im rozprávali, ako úžasne vyzerajú v šatách, ktoré si práve
kúpili. V každom obchode behali a hľadali veci ako splašené, a čo bolo ešte
lepšie, ďalšiu pol hodinu si tie veci skúšali. Nechápem, ako ich ešte nemôžu
bolieť nohy. S Louisom znova sedíme pred skúšobnými kabínkami,
a čakáme, kým Ann s El vyjdú z kabínky. Vyťahujem mobil
z vačku, na čo následne vykríknem niečo ako: „Kriste pane!“, a ani si
neuvedomujem, že som to vykríkol tak nahlas,
že sa po mne otočili všetky tie paničky v obchode. Najlepšie na tom je, že
Louisovi je všetko náramne smiešne. Hahaha. Naozaj smiešne. No on za to ešte
zaplatí. Neviem ako, ale zaplatí! Rozmýšľam nad rôznymi praktikami, ako ho
donútim pykať, ale nič mi nenapadá. Možno by som mal Louisa, El a Ann
zobrať na moju chatu a nezobrať tam žiadnu mrkvu. Áno, to by šlo. Pre
Louisa by to bolo na zbláznenie. Z rozmýšľania ma vytrhne otváranie
kabínok, s ktorých po nekonečnej hodine – áno, v tomto obchode
si veci skúšali nekonečnú hodinu, a ani sa nečudujem pri tom, koľko vecí si
nabrali- vyšli von, pár vecí vrátili
predavačke, a tým „pár“ myslím naozaj pár. Vrátili jej asi veci. S čoho mi vyplýva, že okolo
dvadsať vecí si nechali. Nechápem načo im je toľko tričiek, nohavíc, sukní
a to nehovorím o svetríkoch a kraťasoch, čo si pokúpili už pred
tým. Pri pokladni vytrhnem Ann jej kreditku, a predavačke podám moju. Už
pred tým som jej chcel tie veci zaplatiť, no nedala sa a furt si presadila
svoje. Ale teraz to nečakala. Keď sme vyšli von z obchodu, sadli sme si na
lavičku pred obchod a dali sme si zaslúženú desať minútovú pauzu.
„Ďakujem“, usmiala sa Ann a pobozkala ma. Bozk som jej opätoval a usmial sa.
Z duše nenávidím nakupovanie, ale čo y ste neurobili pre svoju lásku. Som
naozaj rád, keď sa usmieva – a myslím si, že nakupovanie je jedno
z tých vecí, ktoré jej vykúzlia úsmev na tvári – samozrejme, okrem mojej
maličkosti.
„Nemáš začo“ , usmial som sa, keď
sme sa odlepili.
„Poďte holubičky, ideme na
posledné poschodie!“, skríkla El a bežala ku výťahu. S Louisom som
neochotne vzal minimálne 20 tašiek do ruky, a vykročili sme za nimi.
Vyviezli sme sa hore, kde boli konečne obchody aj pre mňa s Louisom.
Z každej strany boli iba topánky. Asi som
sa nezmienil, že s chalanmi máme takú úchylku na topánky. Hlavne tenisky - Vans a Convers – to je naše. Konečne sme
sa s Louisom usmiali a pre zmenu, sme vbehli ako prvý do obchodu my.
Nakúpil som si asi päť nových párov, a o Louisovi ani nehovorím.
Nakúpil toľko topánok, že mal toľko tašiek, ako El oblečenia. Fuck. El
a Ann, sa na nás smiali, lebo sme si nevedeli vybrať. Oni si prekvapivo -
kúpili iba dva páry - každá . Ann si kúpila vysoké vybíjané conversy
a jedny vysoké belaso modré Nike-i. El si kúpila iba vysoké conversy vo
fialovej a broskyňovej farbe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára