Heart attack 20

Po škole som zamierila rovno na zastávku, kde som si musela chvíľu počkať na autobus.

Tá chvíľa sa mi zdala byť nekonečná. Nevedela som sa dočkať, kedy prídem domov a poriadne sa najem a oddýchnem si. Nejak ma to tu dnes vyčerpalo.

Keď už konečne došiel, nastúpila som. Sadla som si na voľné miesto. Počas jazdy som sledovala okolie cez okno. Tak ako vždy.

Cesta ako naschvál trvala hádam celú večnosť. A to len preto, že sa tak teším domov.

Doma som bola za pár minút. Teraz som sa nezdržiavala nikde a len išla rovno.

Odomkla som si dvere a vošla do bytu.

„Ahoj, Suzi. Som už doma,“ zakričala som a vyzula si topánky. Z kuchyne som započula hlasy, tak som išla rovno tam.

„No vitaj. Akurát sme ťa spomínali,“ pozdravila ma Suzi. Nešlo mi do hlavy, prečo hovorí v množnom číslo. Potom mi to však došlo. Nevšimla som si ho.

„Ahoj,“ aj jeho som pozdravila. Rozmýšľala som, či sa hneď otočím a radšej odídem alebo až potom, čo si urobím niečo na jedenie. Môj žalúdok zvíťazil.

„Ahoj,“ aj on ma pozdravil.

Prešla som k chladničke a otvorila ju. Náročky som si ho nevšímala.

Študovala som, čo máme v chladničke. Po chvíli ma to však prešlo. Otvorila som mrazničku. Vybrala som z nej mrazenú pizzu a potom zavrela. Aj s pizzou som prešla ku kuchynskej linke.

„Ja nachvíľu musím si odbehnúť do mesta. Takže vás tu nechám samých,“ povedala Suzi a asi vstala a odišla. To neviem. Ešte stále stojím k nim chrbtom.

Z rúry som vytiahla jeden plech a položila na linku. Zapla som rúry, nech sa začne pomaly zohrievať. Rozbalenú pizzu som položila na plech a dala do rúry upiecť. Otočila som sa a zahľadela von oknom.

Uvedomovala som si, že on sedí kúsok odo mňa a sleduje ma.

„Čo tu robíš?“ vyletelo zrazu zo mňa.

„Doniesol som Suzi nejaké veci, ktoré si minule zabudla u nás,“ pokrčil ramenami.

"Prečo to robíš?" spýtala som sa ho so štipkou zúfalstva v hlase. Dobre vie, že to bola chabá výhovorka, ktorej neverím.

Vstal zo stoličky a prešiel ku mne. Oprel sa o linku rukami pri mojich bokoch. Stál tesne predo mnou. Až som cítila jeho dych a vedela som pozerať mi len do očí alebo na nápis na tričku.

"Pretože ťa milujem. Veľmi mi chýbaš. Zabíja ma, keď ťa nevidím. Nepočujem tvoj hlas. Nemôžem sa ťa dotknúť," nachvíľu sa odmlčal, "...ani pobozkať."

"To je všetko pekné, ale moje rozhodnutie nezmeníš," nenechala som sa prehovoriť. Nechcem s ním mať nič. Konečne som sa z toho ako-tak dostala.

Zdvihol ruku a pohladil ma po líci.

Zavrela som oči a tichšie povedala : "Nerob mi to. Prosím."

No bolo neskoro. Pocítila ssom jeho pery na mojich.

Nenechala som ho v tom pokračovať. Rukami som sa mu zaprela o hruď a aspoň o kúsok ho odtlačila od seba.

"Mal by si už ísť," povedala som mu a ani naňho nehľadela. Radšej som svoj pohľad presunula do zeme.

Odtiahol sa odo mňa a prešiel o niečo ďalej. Zastal však.

"Ja sa ťa tak ľahko nevzdám. Počas tých dvoch mesiacov to mohlo vyzerať inak, ale to len kvôli práci. Teraz však mám čas a urobím čokoľvek... vážne čokoľvek, aby som si ťa získal späť." Dohovoril a odišiel.

Chvíľu som len tak stála a pozerala pred seba, keď som si spomenula na pizzu.

Ihneď som prebehla k rúre a pozrela sa, ako je na tom. Otvorila som dvierka a pizzu vybrala. Položila som ju na sporák.

Trocha mi kvôli nemu chytilo spodok. No nič.

Najedená som umyla riad a prešla do svojej izby. Zvalila som sa do svojej postele a zavrela oči. Hlavou mi prúdili rôzne myšlienky.

Radšej som vstala z postele a prešla k batohu, ktorý som si cestou preniesla z chodby sem.

Vybrala som svoj mobil a skontrolovala, či mi niekto nevolal. Nič. Tak som ho položila na stôl a zobrala si namiesto neho svoj notebook. Spolu s ním som prešla na posteľ, kde som ho potom aj zapla. Cez youtube som si zapla náhodnú pieseň a počúvala. Ako ďalšiu som si pustila jednu z mojich obľúbených. Ani som sa nenazdala a pospevovala som si spolu s Exapmleom. (Calvin Harris - We'll Be Coming Back ft. Example)

Zlepšilo mi to náladu.

Po niekoľkých piesňach som mala už vyschnuté v krku, tak som sa zbehla do kuchyne napiť. Náladu som mala znova super. Ako keby tu Harry ani nebol.

Potom som sa znova vrátila do izby. Tento krát som však si vybrala zošity z tašky s cieľom urobiť si úlohy. No to by mi ale nesmel začať vyzváňať mobil. Prešla som späť k stolu a zdvihla mobil. Najskôr som však pozrela, kto volá. Na displeji svietilo Tom. Hneď som to zdvihla.

„Haló?“

„Ahoj Adne. Tu Tom. Tak za hodinku buď hotová,“ povedal.

„Okej,“ ešte som mu nadiktovala moju adresu a zložila.

„Takže, učenie musí počkať,“ povedala som si a vošla do kúpeľne. Trocha som sa tam upravila a potom sa vrátila do izby. Otvorila som svoju skriňu a rozmýšľala, čo si oblečiem.

Obliekla som si tmavomodré vyšúchané rifle a tyrkysové tielko s macíkom. K tomu si obujem tyrkysové tenisky.

Ešte som si vlasy vyčesala do drdola.

Ešte mi zostávalo kopec času kým dôjdu, tak som si aspoň začala robiť úlohy.

Keď už som ju mala skoro hotovú, zazvonil mi mobil. Bol to Tom.

Obula som sa, dala mobil do vrecka a vyšla z bytu. Zamkla som ho a kľúče odložila do druhého vrecka na rifliach. Zišla dolu.

Pred vchodom parkovalo čierne BMW, o ktoré sa opieral Tom.

„Pekne. Takže na takomto aute jazdíš?“ uznanlivo som kývla hlavou. On sa iba usmial. Prešiel na druhú stranu a otvoril mi dvere na mieste spolujazdca.

Usmiala som sa a nastúpila. On zatiaľ znova prešiel na druhú stranu a nastúpil na miesto vodiča. Potom sme išli.

„Ešte zbehnem pre jedno kamoša. Nevadí?“ spýtal sa.

„Jasné, že nie. To je v pohode,“ pripútala som sa.

„Možno pôjde s ním aj jeho bratranec, ale nie som si istý. Poslednú dobu nechce s nami nikam chodiť. Úplne je akoby bez duše. Vraj to má nasvedomí nejaká baba. Aspoň tak mi povedal Chris,“ rozprával mi cestou. Dlho netrvalo a zastali sme jedným väčším domom mandľovej farby. Taký modernejší štýl.

Netrvalo dlho a už k nám dozadu nastupovali dvaja chalani. Nevšimla som si ako vyzerajú, pretože som si prezerala dom a nejak mi to uniklo. Všimla som si, až keď som sa otočila.

„Toto je Chris a jeho bratranec Niall. A toto je Adne,“ predstavil nás Tom. Pri Niallovom meno som trocha zamrzla. No rýchlo som sa spamätala. S Chrisom som si podali ruku a Niallovi som iba kývla. Iba na sekundu som pozrela naňho a potom znova na Chrisa.

Prečo teraz on? Prečo sa mi to musí diať? Bože, prečo ma tak trestáš? Pomyslela som si.

„Môžeme vyraziť? Ostatní nás už budú určite čakať,“ spýtal sa Tom. Prikývli sme a on naštartoval.

Celú cestu som bola ticho a sledovala cestu von oknom. Sem-tam som niečo aj povedala, aby to nebolo veľmi čudné.

Pred bowlingom už postávala menšia skupinka. Dvaja chalani a jedna baba.

Zaparkovali sme a išli k ním. Tam nás Tom popredstavoval.

„Takže Jack, Michael a Amanda,“ so všetkými som si podala ruku a s Amandou sa objala. Prišla mi na prvý pohľad ako fajn baba, ale ešte uvidím, ti to tak zostane.

Vošli sme dnu a každý si pri pulte vypýtal svoju veľkosť topánok na bowling.

„Akú máš veľkosť? Donesiem ti ich,“ spýtal sa ma Tom.

„Šesť a pól,“ povedala som mu a posadila sa zatiaľ na lavičku. Po pár minútach bol aj späť.

„Ďakujem,“ poďakovala som mu a zobrala si topánky. Prezula som sa. Potom sme sa rozdelili do skupín po troch.   

„Takže ja budem s Jackom a Amandou. No veď ako vždy. A vy traja budete spolu,“ povedal Michael. Prikývli sme.

Pustili sme sa do hry.

Počas hry som sa snažila ignorovať Niallove pohľady a zväčša som bola pri Tomovi. Nechcela som nič riskovať.

Hra mi išla celkom dobre. Nahrala som celkom slušné skóre. Zozačiatku mi to veľmi nešlo, ale nakoniec som prišla do toho. Párkrát mi pohol aj tom pri prvých pokusoch. Je to fajn chalan. Spriatelili sme sa dosť rýchlo. Poznáme sa čo, niekoľko hodín?

„Ideš Adne. Si na rade. Ak dáš strike, vyhrali sme. A ak nie, tak nevadí. V ďalšej hre ich dáme,“ povedal mi Tom. Darovala som mu jeden zo svojich úsmevov a potom sa sústredila už len na guľu. Párkrát som sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Potom som ju hodila. Zavrela som oči a želala si, aby to bol strike.

Začula som, ako od radosti niekto vykríkol, že vyhrali sme. A objal ma.

Otvorila som oči a všimla si, že to je Tom. Tešila som sa spolu s ním. Objala som sa ešte aj s Chrisom. Na Nialla som iba pozrela. 
Smutne pozeral na mňa. Trocha som si vzdychla a nakoniec aj jeho objala. Predsa tu nikto nevie, že sa poznáme. A to dosť divné, keď som objala sa s Tomom a aj s chrisom a tých poznám krátko. 
Prekvapilo ho to, ale rýchlo sa spamätal. Zovrel ma  v pevnom objatí.
"Nikto nevie, že sa poznáme. Tak prosím ťa, nech to aj tak zostane," šepla som mu. Potom som sa odtiahla a sadli si ku stolu. Napila som sa svojej kofoly. 
Zahrali sme si ešte dve hry, z ktorých sme jednu prehrali. ale to nevadilo. Predsa nemôžeme neustále vyhrávať. Celý večer som sa vyhýbala Niallovi. Sem tam som si ale všimla, ako smutne pozerá po mne. 
Viem, že som mu vtedy veľmi ublížila je mi to ľúto, ale nemienim si sním začínať. Nechcem si s nikým začínať. 
Netuším ani, čo chystá Harry. ale je mi to celkom jedno. Späť si ma nezíska. Na to si až príliš stojím za svojím rozhodnutím. 
Keď sme skončili, bola už vonku tma. Tom nás odviezol domov. Najskôr sme vysadili Chrisa s Niallom a potom som nasledovala ja. 
"Ďakujem za dnešok. Skvele som sa bavila s vami. Máš super kamošov," povedala som mu pri tom, ako som si odopínala pás. 
"Za málo. Bola sranda. Zajtra sa vidíme v škole," usmial sa. 
Naklonila som sa k nemu a dala malú pusu na líce. Potom som vystúpila. Zavrela som za sebou dvere.
"Tak ahoj," zakývala som mu a išla do vchodu. 
Zbehla som si do sprchy, niečo zjedla na večeru a zaľahla spať. Bola som riadne vyšťavená. Učenie som nechala tak. 
Zaspala som ihneď.