„Na toto.“ Povedal Louis
a hodil mi nejaké noviny. Otvoril som ich a listoval som v nich
až kým som to nenašiel. Boli tam moje fotky s nejakým dievčaťom
a vyzeralo to, akoby sme sa bozkávali. A v tom mi to doplo.
Včera keď som bol u Eda na oslave, stále za mnou chodilo jedno dievča
a potom keď som odchádzal sa na mňa začala lepiť. No ja som sa s ňou
nebozkával, maximálne sme sa objali, aj to nie dobrovoľne. Potom som sa jej spýtal, prečo to robí
a povedala mi že má zato zaplatená. Vážne ma to dostalo. Nevedel som, či
mi vravela pravdu alebo klamala. Vyzerala tak úprimne. Myslím , že na tom niečo
bude. Niekto v tom má určite prsty. A mám aj podozrenie, ale nemôžem
im nič kým sa sami neprezradia. Ani sa nečudujem, že mi Ann tak vynadala.
Zlomilo jej to srdce. Tí odporní novinári. Ale o tej party nevedel nikto
iba tí čo na ňu boli pozvaní a samozrejme SBS-kári ktorí nás tam doviezli.
Vraj pre našu bezpečnosť. Moje podozrenie sa týmto vlastne potvrdzuje.
„Do riti!“ Vykríkol som a hodil noviny
o gauč. Prešiel som si rukami po tvári a prehrabol som si vlasy.
Niall si zobral noviny a prečítal si čo tam bolo napísané. Potom zdvihol
pohľad na mňa a otvoril ústa do tvaru „o“.
Myslím, že čakal vysvetlenie. A nie len on ale všetci. Tak som im
povedal všetko, čo sa stalo na tej oslave a čo mi povedala Ann. Oni ma
poslušne počúvali a po mojom dlhom rozprávaní sa každý z nás
zamyslel. Potom sme sa na seba pozreli a bolo vidno , že si o tom
všetci myslíme to isté.
„Manažment!“ vykríkli sme naraz. Poznáme sa tak
dokonale.
„Áno, iba oni v tom môžu mať prsty. Kto iný by
do toho vŕtal?“ Povedal Zayn.
„Ale odkiaľ sa to dozvedeli?“ spýtal sa Louis.
„Tak na pár fotkách nás spolu bolo vidieť, ale nikdy
sme sa tam nebozkávali a ani nedržali za ruky.“ Povedal som.
„Čudujete sa, ako keby oni neboli schopný vás dať
sledovať. Nebolo by to po prvý krát. Veď aj mňa vždy dali sledovať, pred tým
ako som nebol s Lou. Boli za mnou na každom kroku.“ Vyhŕkol Harry.
„No tak to je pravda.“ Prikývol Niall.
„Ja to musím vysvetliť Ann.“ Zodvihol som sa
z gauča, zobral si telefón a prešiel do mojej izby. Hneď som jej
začal vyvolávať, no márne. Bola stále vypnutá a aj tak je teraz
v Londýne noc. Teda, skôr tri hodiny ráno. Tak som jej napísal asi 25
sms-iek. Ľahol som si do postele a snažil sa zaspať, no nepodarilo sa.
Stále som musel myslieť na Ann. Rozmýšľal som, že pôjdem za ňou, ale to nám
manažéri nedovolia. Máme už iba 2 týždne do konca turné, ale aj tak sa bojím,
že jej to už potom nebudem vedieť vysvetliť. Nebodaj, by si našla niekoho iného.
To by som už naozaj nevydržal. Bojím sa, že o ňu prídem. Dúfam, že si tie
smsky aspoň prečíta.
Pohľad Ann
Ráno som sa zobudila na zemi. Bolelo ma celé telo
a hlava. No to nebolo nič oproti bolesti zlomeného srdca. Pomaly som sa
dotackala do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som hrozne. Mala som
rozmazanú špirálu po celej tvári, zalepené vlasy od sĺz a zasušený
make-up. Rýchlo som vliezla pod sprchu a celá som sa umyla. Keď som vyšla,
obliekla som sa do prvého čo som našla. Zišla som dole do kuchyni kde bola
mama. Nahodila som falošný úsmev a pozdravila som ju. Ona sa mi tiež
odzdravila a podala mi raňajky. Rýchlo som zjedla palacinky a podala
som jej tanier.
„Bolo to skvelé. Ďakujem.“ Snažila som sa
o úsmev, no určite s toho vznikol oba nejaký úškľabok.
„Nemáš začo. Ann, čo ťa trápi?“ Spýtala sa ma
a sadla si oproti mne. Ako to do riti vie! Iba ona a ... a on ma
poznali takto dobre. Po líci mi stiekla
slza, ktorú som hneď zotrela.
„Čo sa deje Ann?“
„Iba ty a on ma poznáte tak dobre.“ Usmiala som
sa pomedzi slzy.
„Teda, poznali.“ Opravila som sa.
„Zlato, povieš mi to alebo to mám z teba ťahať
ako z chlpatej deky?“ Odkedy sa s otcom rozviedli, sme si
s mamou prekvapivo bližšie.
„Rozišla som sa s Liamom. On...on ma
podviedol.“ Povedal som jej a ukázala som na noviny, ktoré ležali na
stole. Zobrala si ich do ruky a otvorila ich. Keď našla tú dvojstranu,
začala čítať.
„Mami, ja nechápem, ako mi to mohol urobiť. Veď on
taký nebol... Ja to nechápem, naozaj tomu nerozumiem...“ Nedopovedala som
a rozplakala som sa. Mama prešla ku mne a pohladila ma po chrbte.
„Zlatko, ale nie je všetko tak, ako sa na prvý
pohľad zdá.“
„Ja viem, ale veď sú ta fotky.“ Namietala som.
„Mami? Pamätáš, ako si mi hovorila, že mi
s otcom budete platiť nájom? Teraz by sa mi to celkom hodilo. O dva
týždne chalanom končí turné a nechcem, aby Liam vedel, kde som.“
„Jasné zlatko, chápem ťa. Takže sa chceš
odsťahovať?“
„Áno, ale nie sama. Skočím teraz za Elis, či by
nešla so mnou. Takže to s otcom vybavíš?“ Dúfam, že áno. Najlepšie by bolo,
niekde ďaleko od Londýna.
„Jasné, idem mu zavolať, a rovno mu poviem,
nech ti aj posiela peniaze na živobytie.“ Žmurkla na mňa a odišla.
„Ja idem k tej Elis.“ Zakričala som jej ešte
medzi dverami. Vyšla som hore do mojej izby, vzala som si kabát a mobil a
vybrala som sa k Elis. Po ceste som si prevetrala hlavu a dospela som
k názoru, že ak sa neodsťahujem, naozaj sa to neskončí. Ani som sa
nenazdala a bola som pred dverami Elis. Zazvonila som a hneď mi
otvorila Elis a objala ma.
„Ahoj Ann.“
„Ahoj, nejdeme dnu?“ Spýtala som sa.
„Jasné.“ Vošli sme dnu a prešli sme rovno do
kuchyne.
„Zas nemáš doma rodičov?“ spýtala som sa.
„Nie, išli niekam aj s krpcom.“ Zasmiali sme
sa. Jej brata sme volali krpec častejšie, ako jeho menom.
„A čo si chcela?“ Spýtala sa ma.
„No vlastne som sa s rodičmi dohodla, že mi
zaplatia nájomné.“
„A?“
„A chcem sa presťahovať, nechcem aby ma tu Liam
našiel.“
„A?“
„Vieš povedať aj niečo iné ako A? A chcem aby si išla so mnou. Pôjdeš?“
„Ann, ja neviem. Musím to ešte dohodnúť
s našimi. Ale rada pôjdem.“ Usmiala sa a objala ma.
„Som rada, že ťa mám.“ Povedala som a ešte viac som ju stisla.
„Áno, ale vieš, že Liama ti nenahradím. Inak volala
si mu?“
„Ja viem, a volala. Tváril sa, akoby sa nič nestalo
a povedal, že nevie, čo tým myslím.“
„No a čo keď to nebolo tak, ako to vyzeralo?“
„Fotky hovoria za všetko a nemôže to poprieť.“
„Áno, ale Liam taký nie je. Čo ak to bolo nejako
nastražené?“
„Nie Elis, proste ma podviedol a ja sa cez to
musím preniesť. Prosím už sa o tom nebavme.“
„Dobre, čo budeme robiť?“
„Poďme si pozrieť nejakú komédiu.“
„Fajn, čo tak Noc v múzeu?“
„Jasné, spravím popcorn.“ Navrhla som. Hneď ako sa
popcorn dorobil, vysypala som ho na misku a sadla si k Elis na gauč.
Pozorne sme sledovali film a veľa sme sa nasmiali. Keď sme dopozerali,
boli sme sa najesť. O pár minút nato prišla jej mama domov.
„Ahoj mami“
„Dobrý.“ Pozdravila som sa.
„Ahojte. Ann, už si tu dlho nebola.“
„Áno. Väčšinou sme s Elis boli u nás.“,
zasmiala som sa nad myšlienkou, aké somariny sme robili.
„Ahá“
„Mami? Chcela som sa ťa na niečo spýtať.“ Spustila
Elis.
„No, počúvam.“ Sadla si oproti nám a počúvala.
Elis jej všetko vysvetlila a ona sa nad tým zamyslela.
„Tak podľa mňa pokojne môžeš ísť.“
„Naozaj?“ Spýtali sme sa s Elis naraz. Ona prikývla.
„A ako to budete mať s peniazmi?“ Zaujímala sa
jej mama.
„Moji rodičia mi budú platiť nájom a posielať
peniaze, kým si nenájdeme prácu.“ Takto sa nás vypytovala jej mama ešte asi
hodinu, ale nakoniec súhlasila.
Po ceste domov som rozmýšľala, kam by sme tak mohli
ísť. Dospela som k viacerým mestečkám, ale neviem, kde by to bolo
najvhodnejšie. Určite sa musím poradiť s Elis. Hneď, ako som prišla domov
som išla za mamou.
„Ahoj mami. No čo povedal otec?“
„Ahoj, že ti to bude platiť, ale mu máš dať vedieť
kedy ti má poslať peniaze.“ Usmiala sa. Ja som vybehla hore do mojej izby a zapla som si notebook. Hneď som vyťukala tri mestečká. Prvé bolo
Bedford. Vyzeralo to tam pekne ale nič moc pre mňa. Druhý bol Cambridge. Hrozne
sa mi to páčilo. Bolo to také útulné a zároveň živšie. Posledné bol
Bradford, ale to som hneď vylúčila, pretože tam má Zayn rodinu. To nebudem
riskovať. Takže idem zavolať Elis. Hneď som vybrala z vačku mobil,
a zapla som ho. 69 nepriatych hovorov a asi 30 sms-iek. Všetky od
Liama. Možno si ich pozriem neskôr. Hneď som vytočila Elis. Tá to ihneď
zodvihla.
„Áno miláčik?“
„Bedford alebo Cambridge?“
„Rozhodne Cambridge“
„Tak sme sa zhodli. Fajn, teraz idem pohľadať niečo
na bývanie. Tak ahoj.“
„Čúús.“ Pozdravila ma a zasmiala sa. Zložila
som telefón a hodila ho na posteľ. Ešte pred tým som si vypla zvonenie.
Sadla som si na notebook a hľadala som voľné domčeky v Cambridgi.
Našla som ulicu, kde boli všetky domčeky rovnaké. Bolo tam aj telefónne číslo
a cena za nájomné. Nestálo to tak veľa ako tu v Londýne. 650 £ na
mesiac. Dom mal štyri veľké izby, obývačku spojenú s kuchyňou
a jedálňou. Každá izba mala vlastnú kúpeľňu a šatník. Hneď som si zobrala do ruky
mobil a vytočila som číslo. Po pár
zvoneniach to zodvihla nejaká pani. Predstavila som sa jej a oboznámila
som ju s tým, o čo sa jedná. Dokonca mi povedala, že vlastnia dva
domy vedľa seba a obidva sú na prenájom, takže si môžeme vybrať. Dohodli sme sa, že už pozajtra doletíme
a dokonca bola taká milá a ponúkla sa, že sa popýta známych, či nevedia o nejakej práci. Najlepšie by
bolo, keby môžem robiť to, čo tu v Londýne – servírku. Bola som unavená
a tak som si dala rýchlu sprchu a hodila som sa do postele. No nedalo
mi to. Pozrela som sa na mobil a musela som sa pozrieť na tie smsky. Otvorila som prvú.
„Ann,
prosím, ja ti to vysvetlím. Nebolo to tak, ako to vyzeralo, tá baba sa po mne
lepila ale nebozkával som sa s ňou. Tí novinári to tak odfotili. Prosím
ver mi. Milujem ťa, a neviem čo bez teba budem robiť. xXLiamXx.“ Na to mal myslieť skôr. Už je neskoro. Začnem
nový život.
Vo všetkých smskách bolo v podstate to isté. Až
na poslednú. Stálo tam niečo úplne iné.
„Prosím, ak
pre teba ešte niečo znamenám, ozvi sa mi xXLiamXx.“ Aj keď mi ublížil rozhodla som sa mu odpísať.
„XAni
nevieš ako ťa milujem. Chýbaš mi tak veľmi, ako si nevieš predstaviť. Ale
prosím ťa nechaj ma tak. Zmením môj život od začiatku. Zlomil si mi srdce
a cez to sa jednoducho ja neprenesiem. Zbohom. AnnX“ Na túto smsku som
vynaložila veľa úsilia. Ani by ste neverili, čo vo vás vyvolá jediná smska. Po
tých slovách som mala chuť ísť za ním a byť v jeho náručí. No takto
by to nefungovalo. Ja sa cez to len tak neprenesiem. Ublížil mi. Veľmi a to
sa odpustiť jednoducho nedá. Zajtra si zmením číslo, pobalím sa a pozajtra
budeme s Elis žiť nový život.
Ráno som sa zobudila, obliekla som sa a zišla
do kuchyne. Napísala som smsku ocovi.
„Ahoj oci,
mohol by si mi ešte neska poslať tie peniaze na účet? Zajtra sa už sťahujem
a inak asi si budem meniť číslo, tak ti ho pošlem smskou z tohto
čísla. Ľúbim ťa a niekedy zavolaj. AnnX.“
Hneď ako som mu ju napísala, som si vybrala
z chladničky jogurt a sadla som si pri stôl. Keď som dojedla, bola
som sa len tak von prejsť. Nohy ma zaviedli na neďaleký štadión, kde približne
pred rokom hral Louis zápas a niekto ho napadol. Chýba mi ten blázon. On
by ma teraz určite dokázal rozveseliť. No nie je tu. Ponorená vo vlastných
myšlienkach som tu sedela asi tri hodiny. Pevne presvedčená, že zmením svoj život
som odišla domov.
Keď som prišla domov, zavolala som Elis, či už je
zbalená a že zajtra odlietame. Povedala, že už je dávno pobalená a že
jej mama nám už kúpila letenky. To je super. Ešte som ju poistila, aby rozhodne
nikomu inému nevravela kam ideme a zložila. Následne som šliapala po
schodoch do mojej izby. Vytiahla som tri veľké kufre a pobalila som sa. Do
jedného som dala iba topánky, kozmetiku, bižutériu, fotky a podobné. Do
ostatných som nahádzala všetko oblečenie. Na kufor som si položila ešte
oblečenie na zajtra. Pri balení som našla aj Liamove tričko a boxerky,
v ktorých tu spával. Hodila som si ich do kufra a zavrela ho. Prišla
som pred telku a zapla ju. Vysielali nejaké novinky o celebritách.
„.....tak to bolo niečo o JLo. A teraz
orúce novinky! Práve z nášho štúdia budete počuť vyjadrenie popového speváka k článku v novinách. Bude to nová známosť speváka z 1D alebo
nie? To všetko sa dozviete už za moment! Nenechajte si ujsť...“ Toto nemyslia vážne... čo ich je do toho?
„ ... a ešte maličkosť, Liam Payne nám zavolal
sám, aby to mohol vysvetliť. Tak toto tu ešte nebolo!“
Prečo to všetko robí ťažším
ako to je ? Prečo to nenechá len tak plávať a nehodí to za hlavu? Vŕta do
toho akoby ku mne niečo cítil. Ale Ann, nenamýšľaj si. Keby k tebe niečo
cítil nepodviedol by ťa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára