Z pohľadu Jaya
Prešli necelé dva týždne, čo sa poznám
s Ann a Elis. Musím povedať, že Ann je super kamarátka. No
a Elis, tú beriem možno ako niečo viac. Dosť sme sa spriatelili za ten
čas. Ann je niečo, ako najlepšia priateľka. Vie o nej všetko a dá sa
povedať, že aj ona o mne. Až na jednu dosť dôležitú vec, ktorú jej tak či
tak, časom poviem. A ako jej priateľ, som si všimol, že ju stále niečo trápi, a ja
som vedel, že za tím stojí jediná vec, teda skôr osoba – Liam. Naposledy sme sa
s ňou rozprávali o Liamovi. Je na nej vidno, že ho naozaj stále
ľúbi. A ja som sa rozhodol, že jej
pomôžem. Na internete som pohľadal rôzne články, o údajnom „romániku Liama
Payna“. Pod jedným článkom bol pridaný
súbor, ktorý som si stiahol. Keď som ho otvoril som zistil, že to bolo niečo
ako súdny rozsudok o tom, že to je podvrh a klamstvo. Tak toto určite Ann nevidela. Bolo tam
písané, že to dievča sa na neho lepilo, pretože si ich najal ich – teraz už
bývalý manažment. Vraj sa dozvedeli o Liamovom vzťahu
s Ann a snažili sa ich rozdeliť; čo sa im aj podarilo. Dokument som
si vtlačil a zavolal som Elis. Tá klopala už po pár minútach. Keď som
otvoril, bola celá zadychčaná.
„Prečo si taká udychčaná ?“
„Vrav – vravel si, že sa mám ponáhľať.“
Povedala pomedzi nádychy a ja som sa na nej zasmial. Pustil som ju dnu,
a porozprával som jej všetko, čo som našiel na internete a podal som
jej vytlačený dokument.
„Takže ty sa postaráš o Ann,
a ja o Liama. Dohodnuté?“ Navrhol som jej.
„Fajn, Ann po tomto určite zmení názor na túto vec. Ale prosím ťa, ty nebuď
naivný. Ako by si sa ty dostal k Liamovi ?“ Zasmiala sa.
„No myslím si, že by si o mne niečo
mala vedieť...“
Z pohľadu Elis
Hneď, ako som odišla od Jaya, som ukázal
Elis ten dokument. Tá sa rozplakala
a začala si búchať rukou po čele.
„Som taká blbá..“ Kritizovala sa, ale
vlastne mala pravdu.
„Ann, takto nehovor. Síce si zato môžeš
sama, ale určite sa to dá napraviť,“ utešovala som ju.
„Nie Elis! Nič sa nedá napraviť! Všetko
som to pokazila!“ Kričala a s plačom utiekla do svojej izby.
Celé dva mesiace som nevyšiel
z domu. Väčšinu času som nadával, aký som hlúpy, snažil som sa dovolať
Ann, alebo som len tak plakal. Áno, som chlap, ale zlomené srdce naozaj bolí. A kvôli
Ann, by som si vyplakal aj dušu. Chalani sa ma snažili prehovoriť, rozveseliť
alebo aspoň vytiahnuť von, ale ja som ich ignoroval. Až pokým neprišiel Louis
s tým, že zato môže manažment. To ma naozaj dorazilo. Všetko sa okolo toho
našťastie vyriešilo, a chalani sa postarali o to, aby ich vyhodili.
Behali s tým po súdoch a všetko to vybavili. Ja som sa nezmohol na
viac, ako im pekne vynadať a odísť. Bol som v koncoch. Nevedel som čo
mám robiť.
A teraz, ako každý deň, som ležal
na gauči a nezmyselne som upieral
svoj zrak na televíziu, keď mi zrazu zazvonil mobil. Na mobile mi okamžite vyskočila fotka, na
ktorú mám veľa spomienok. S radosťou som zodvihol hovor a priložil
som si telefón k uchu.
„Ahoj, som tak rád že si sa ozval. Ako
dlho sme sa nevideli?“
„Ahoj Liam, som rád že si ma ešte
pamätáš, myslel som si, že po toľkých rokoch, si to pamätať nebudeš.“
„Akoby som si nemohol pamätať môjho
najlepšieho kamaráta?“
„To ma potešilo. Čo keby si ma prišiel
pozrieť do Cambridgu? Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať.“
„Prečo nie. Aj tak nemám nič na práci.
Čo tak zajtra?“
„Čo tak ešte dnes?“
„To je až také vážne ?“
„No vlastne, ide tu skôr o teba ako
o mňa ale ak by sa dalo, mohol by si prísť dnes?“
„Jasné, pozriem, kedy mi letí najbližšie
lietadlo a prídem.“
„Fajn som rád. Pošlem ti SMS-kou moju
adresu.“
„Dobre vidíme sa. Som naozaj rád že si
zavolal. Ahoj.“ Hneď ako zložil, som zapol notebook a zaregistroval som si
letenku. Lietadlo mi letí o dve hodiny, takže o hodinu by som mal byť na letisku. Zbalil
som si pár vecí do kufru a zavolal som si taxi. Po ceste na letisko, som
zavolal Harrymu, že odchádzam a neviem kedy sa vrátim. Ten iba
skonštatoval, aby som neurobil nejakú hlúposť.
*
*
*
Taxikár zastal pred veľký domom. Podal
som mu peniaze, vystúpil som z auta a čo najrýchlejšie som prešiel
k dverám. Zazvonil som a hneď na to sa dvere otvorili.
„Ahoj Liam, takže si prišiel!“ Privítal
ma Jay.
„Ahoj Jay, ani si nevieš predstaviť, aký
som rád, že ťa vidím.“ Objali sme sa
a Jay ma vtiahol dnu so slovami: „Nechcem mať kopu novinárov pred domom.“
Zložil som si veci a prešli sme do
obývačky. Tam sme sa usadili a Jay nám doniesol dva poháre vody. Odpil som si s pohára a položil ho
späť na konferenčný stolík.
„Tak ako žiješ?“ Spýtal som sa ho
a on mi porozprával čo sa za tie dva roky, čo sme sa nevideli stalo. Tie
drogy ma vlastne dosť dostali.
„A vlastne, keby som nevrazil do mojej
susedy, teraz mojej dá sa povedať najlepšej kamarátky, v ten deň, čo išla von s Arri
a Tomom von. Skončila by rovnako ako ja. Keď som do nej narazil, sme sa
zoznámili a ona navrhla, aby som s ňou išiel von. A vlastne tam
sa to stalo. Chceli jej priamo predo mnou vpichnúť to svinstvo do nohy.
A keďže bola dosť opitá a v šoku, zobral som ju domov. Som rád
že som to dievča spoznal a neodpustil by som si, keby sa jej niečo stane.“
Nechápavo som na neho pozeral. Čo za odporných ľudí to mohlo urobiť?
„A čo je teraz s tými dvomi?“
„No skončili v base. Udali sme ich
a oni ich odsúdili na desať rokov minimálne.“
„Fakt si sa nezmenil. Si stále ten istý
Jay, akého som poznal. Stále pomáhaš iným.“
„A preto som ťa sem aj zavolal. Tá kamarátka má zlomené srdce. A ja
dúfam že jej ho zlepíš do hromady.“
„Myslíš, že kvôli tomu, že som slávny
jej zahojím zlomené srdce? A navyše ho mám zlomené aj ja.“
„Veď práve, mohli by ste si pomôcť
navzájom.“ Po tejto vete som sa na neho nechápavo potrel.
„Hádam si nemyslíš, že sa s niekým
len tak dám do..“ nedopovedal som lebo mi skočil do reči.
„Nie, nemyslím. Ja to viem. Liam,
nechápeš to. TY tú osobu poznáš. Liam, je to Ann.“ Pri poslednom slove som
zmrzol. Celým telom mi prešla triaška a ja som sa nezmohol ani na slovo.
Bolo to, akoby mi niekto.. proste neviem to k ničomu prirovnať. Asi päť minút som tam sedel a sledoval
som len tak na stenu. Až vtedy mi to napadlo.
„Počkať. Hovoríš o tej Ann,
s ktorou som chodil?“
„Áno, hovorím o tej Ann, ktorá ťa
ešte stále miluje.“
„A to vieš odkiaľ?“ Zasmial sa.
„Aspoň vidím, ako si ma počúval. Ona
bolo to dievča, ktoré je moja najlepšia kamarátka, a to dievča, ktorému
chceli Arri a Tom pichnúť tú drogu. Myslíš, že som ťa sem volal kvôli
nejakému cudziemu dievčaťu?“
„Ja neviem, ale ďakujem, že si jej
pomohol.“
„To nestojí za reč, no a teraz to
je na tebe, aby ste sa dali znova do kopy.“
„Ale čo keď mi neuverí? Čo keď ma
vyhodí? A čo keď..“
„Dosť! Liam ona ťa ľúbi..ani nevieš,
koľkokrát kvôli tebe plakala, a mimochodom, rozprávali sme sa o tom.“
„Naozaj?“ Spýtal som sa s toľkou nádejou
v hlase ako nikdy pred tým.
„Smrteľne. Dokonca tu je aj Elis.“
„Si zo mňa robíš srandu?“
„Nie, ale zavolám jej, aby sem prišla.“
Hneď ako to dohovoril, vytočil jej číslo a povedal jej, aby sem prišla,
pretože má pre ňu prekvapenie. Ale zdôraznil, aby prišla bez Ann. Ani sme sa
nenazdali a niekto klopal na dvere. Jay išiel otvoriť.
„Ahoj,“ počul som z chodby.
„Ahoj, tak čo Ann?“ Spýtal sa jej Jay.
„Je s toho na dne. Búchala si ruku
a čelo a celý deň preplakala. Nadávala si, že Liamovi neverila
a že to už nikdy nenapraví.“ Odpovedala Jayovi. Ten sa zachechtal
a dodal: „Never say never!“ Potom som iba počul kroky, ktoré smerovali do
obývačky. Postavil som sa z gauča a išiel som Elis na proti. Keď ma
zazrela otvorila dokorán ústa a zízala na mňa, na Jay a znova na mňa.
„Liam!“ Vykríkla po chvíľke
a hodila sa mi okolo krku. Chýbala mi. Stále tá istá blonďavá
a bláznivá Elis.
„Elis, chýbala si mi.“ Opätoval som jej
objatie.
„Aj ty mne. Ale viac si chýbal Ann.“
Usmiala sa na mňa. Potom sme si všetci sadli a rozprávali sme sa
o rôznych veciach. O Ann, chalanoch, a predovšetkým o tom,
ako ma sem Jay dostal.
„Takže vy dvaja ste najlepší priatelia?“
Spýtala sa Elis.
„Vlastne áno. Jay je pre mňa niečo ako
Harry, Louis, Niall a Zayn.“
„Iba sme sa dosť dlho nevideli,“ doplnil
ma Jay.
„Jay, vymyslel si to dokonale.“
Pochválila ho Elis, skočila na neho a pobozkala ho. Ja som na nich iba
s údivom pozeral. Keď sa od seba
odtiahli – asi po piatich minútach, sa na seba obidvaja usmievali.
„Nehovorili ste, že ste spolu.“ Iba
mykli plecami a naraz poznamenali, že už spolu sú. Celý večer sme sa
rozprávali. A Elis mi porozprávala,
ako to bolo celé s Anninho pohľadu. Priznám sa, že keby to uvidím ja,
myslím si to isté.
„A inak Elis, prečo máš na sebe pyžamo?“
Ukázal som na jej pyžamo, ktoré bolo
mimochodom podobné tomu Louisovmu.
„Lebo som prišla z domu?“ Nadvihla
obočie. „Aha, ty nevieš kde bývam, však?“
„Presne tak!“ Prikývol som. Ona iba ukázala von oknom na vedľajší dom.
„Však sranduješ? Chceš mi povedať, že
hneď vedľa tohto domu, je Ann?“
„Presne tak. Ale myslím si, že by si mal
počkať do zajtra. Keď už ste obaja vydržali tak dlho, jednu noc vydržíš.
A myslím si, že ona už aj tak spí. Preplakala celý deň a určite je
s toho unavená.“
„Asi máš pravdu. Tak to bude lepšie.
Aspoň si rozmyslím, čo jej vlastne poviem.“
„Osobne si myslím, že nebudeš potrebovať
slová.“ Povedala Elis.
„Asi tak. A už aj viem ako to
urobíme.“ Usmial sa Jay.
„Dobre chalani, idem spať. Domov. Majte sa,“
vybrala sa domov.
„Myslím, že aj ja si pôjdem ľahnúť.“
Povedal som.
„Fajn, prvé dvere na ľavo.“ Zakričal mi
Jay od dverí.
az mi je lúto ze tá poviedka končí :/ super je to :) :)
OdpovedaťOdstrániťale ešte 3 časti a epilóg :D a ver tomu, že ten epilóg sa skončí úplne nečakane, ale možno že potom napíšem novú a pokúsim sa aj lepšiu :) a týmto nie som spokojná :D atada s poslednými častiami ako tak ano :D
Odstrániťno akože že možno napíšeš novú :D MUSIS!!! napísať niečo :D
Odstrániťpokúsim sa :D
Odstrániťnemám nápady :D teda, jeden by aj bol.. ale nikto sa mi nato nehodí :D
a na scéne je už aj Liam :D super... Už sa dejú aj zvraty, neviem sa dočkať novej časti :DD
OdpovedaťOdstrániťno tak ver tomu, že toto ešte zvraty nie sú :D
Odstrániťto ešte sa len dočkáš :)