Keep Calm And.... 4

„Som Shay.. Teší ma,“ potriasli sme si rukou a opäť sme si sadli.

„Kde vlastne pracuješ?“ Spýtal som sa „pupuša“, po novom, Shaya.

„Som vlastne niečo medzi vojakom, a hasičom.. No skôr som hasič. Pracujem s vojakmi, chodím s nimi všade, keby sa náhodou niečo stalo..,“ odvetil v skratke.

„No práve teraz mám voľno... Je to dosť nepredvídateľná práca. Keď ťa zavolajú, musíš sa jednoducho zbaliť a odísť. Je im jedno, či by s práve bol na pohrebe, svadbe, či na záchode...,“ zasmial sa.

„Jasné chápem. Takže ty tu s Leou ani často nebývaš,“ spýtal som sa ho.

„Tak, teraz je to po dlhej dobe čo som pol roka doma. Predtým sme sa spolu ani nejako nestýkali, kvôli jej minulosti, no predsa len, je to moja sestra, a nejako som ju s tých sračiek vytiahnuť musel.

„Chápem, ako dlho ste tu vlastne spolu?“

„S Leou takto bývame asi štyri mesiace, veľa si toho prežila, a poviem ti, celkom sa drží. No teraz si ju naozaj pekne vytočil. Vlastne, nie je doma, ako tak pozerám aj tri hodiny,“ po jeho slovách ma zalial studený pot. Má pravdu. Čo ak sa jej niečo. A to všetko kvôli pokuse o vtip. Hneď som sa postavil zo stoličky, na čo ma pichlo v rebrách.

„Shay, kde by tak mohla byť?“

„Neviem, ale odkedy sa vrátila, zvykla chodievať do neďalekého parku. Je na rozhraní Christ Church Road a Thorne Road. Určite to nájdeš. Je tam aj väčší kostolík. Držím ti palce,“ kričal za mnou, zatiaľ čo som si obliekal svoju bundu, ktorá bola zavesená na vešiaku. Vyšiel som z domu a vybral sa cestou, ktorou mi kázal. Thorne Road je hádam nekonečná. Pozeral som po okolitých parkoch, no nikde som ju nevidel. Dokonca nebola ani pri tom kostolíku, o ktorom mi hovoril. Išiel som ďalej, keď som si všimol väčšiu budovu, za ktorou bol park.  Prechádzal som pomedzi stromy a sledoval ľudí na lavičkách. Prešiel som až na koniec parku a rozhliadal sa okolo seba. Keďže bola jeseň, okolo stromov boli popadané žlté listy sfarbené do červena. No ani tam nebola. Naozaj netuším, kde by mohla byť. Dúfam, že sa jej nič nestalo. Pri tejto myšlienke ma až striaslo, no pokračoval som ďalej v hľadaní. Keď som prechádzal po známych uličkách, už sa stmievalo. Slnko pomaly vystriedal mesiac, a ja som pomaly, ale isto strácal nádej, že ju nájdem. Čo budem robiť, ak ju nenájdem? Nechcem na to ani pomyslieť. Dúfam, že už je doma. Stále som prechádzal dlhou ulicou, keď z oblohy začali padať veľké kvapky dažďa. Nasadil som si na hlavu kapucňu a poberal som sa domov. Teda k Lei. Pozeral som sa okolo, no nič som nevidel. Do nosa mi udrel nepríjemný pach. Pach poznačený vôňou železa. Zápach krvi. Pozrel som sa do uličky, medzi klubmi, keď som zazrel niečo neidentifikovateľné na zemi. Keď som pristúpil bližšie, všimol som si krvavo červené vlasy. Bola to Lea. Vedel som to. Ale čo ten zápach krvi?! Pobehol som k nej bližšie a sklonil sa k nej. Z nosa jej tiekol malý potôčik krvi. Bože. Pod hlavu som jej podložil ruku a pritiahol som si ju na kolená. Ruku som si vytiahol z pod jej hlavy a chcel som jej odhrnúť vlasy z čela, no všimol som si krv na ruke. Krv jej tiekla z hlavy. Mala ju rozbitú.

„Lea. Lea, preber sa. Čo je s tebou?“ Začal som ňou triasť a ona mierne otvorila oči.

„Louis, prepáč mi.. nemyslela som to tak..,“ hlas sa jej zlomil a ona upadla do bezvedomia.

„Nie je to moja chyba,“ šepol som a rýchlo vytočil číslo na záchranku. Všetko sa to zbehlo v priebehu pár sekúnd. Celý som sa chvel a nevedel, čo robiť. Tých päť minú čakania na sanitku sa zdalo ako nekonečné hodiny. Už mu to len tak neprejde.

            *                                   *                                         *                                *

„Neviem Louis. Je to ťažký oriešok,“  jednoducho mi odpovedal.

„Zaplatím ti koľko len chceš. Len to urob. Prosím,“ postrapatil si vlasy rukou a pozrel sa na mňa.

„Veľmi ti na tom záleží?“

„Ani nevieš ako...,“ odvetil som.

„Tak fajn. Čo tak 10 000 libier?“

„Platí,“ usmial som sa, „..zajtra dostaneš polovicu. Po dokončení druhú!“

„Dobre, do dvoch dní to je hotové. Zľahne sa po nich zem, akoby nikdy nežili. Čo tak autonehoda?“ Postavili sme sa a potriasli sme si rukou.

„To už nechám na teba, Daniel,“ odpovedal som a opustil malú, nenápadnú kaviareň. Áno, Daniel bol nájomný vrah. Najal som si ho na tých dvoch smradov, ktorý zbili mňa a ešte viac doriadili Leu. Ani si neviete predstaviť, akú chuť zabiť ich sám som mal. No nebudem si špiniť ruky takými... hovnami. Nestojí mi to zato. Radšej si zaplatím. Daniel je v tomto naozaj dobrý. Poznám ho už dávno. Niekedy robil aj pre Grega. No zarába si sám na seba a tak berie zákazky od hocikoho. Je to pre neho maličkosť. Pokazené brzdy, pretrhnutá hadička od benzínu, či náhodná nehoda. Nikdy mu na to neprišli. Bol v tomto meste prose jednotka. Niet čo dodať. Zaplatím mu a on ich jednoducho...odprace. Nič viac, nič menej. Iba mu zaplatím, a nemusím sa ničím zaoberať. Niet o čo.

            *                                                  *                                             *

„Ahoj,“ ozvala sa keď som cez pootvorené dvere prestrčil ruku, v ktorej som mal čokoládu.

„Ahoj,“ prestrčil som cez dvere hlavu a žiarivo sa usmial. Lea kývla rukou na znak, aby som prešiel ku nej. Určite kvôli tej čokoláde. Usmial som sa a prešiel k jej posteli.  Natiahla ruku za čokoládou a ja som prešiel bližšie ku nej. Ona sa šikovne zahnala rukou, no ja som si skryl čokoládu za chrbát.

„Tak toto nie,“ pokrútil som hlavou a natiahol tvár ku nej bližšie.

„Čo tak pusu na privítanie?“

„Louuuis,“ zastonala a ja som si stále trval za svojím. Ona sa ku mne opatrne prisunula a ja som zavrel očí a našpúlil ústa. Ona sa však nahla viac a z rúk mi vytrhla jej obľúbenú jahodovú čokoládu z rúk.  Je to zaujímavé, že máme obaja najradšej tú istú. Čo dodať. Kým som sa spamätal a otvoril oči, už bola zahryznutá do čokolády, a keďže bola trošku roztopená, bola od nej celá zababraná. Bola roztomilá. Ako malé dieťa. Chcel som sa zasmiať, no rýchlo som si uvedomil, že nemôžem. Môj cieľ bol úplne iný. Odul som spodnú peru a otočil som sa jej chrbtom. Chvíľu som počul iba jej mľaskanie, no potom prestala.

„A Louis?“ Spýtala sa plnými ústami. Ja som jej neodpovedal. Znova bola chvíľu ticho a rozmýšľala, čo má urobiť. Cítil som, ako sa prehol matrac a ona sa na kolenách dovalila predo mňa. Ona si sadla vedľa mňa tak, aby som sa na ňu pozeral. Naozaj som sa musel preháňať, aby som sa nezasmial. Bola celá od čokolády a v pravej ruke mala jej nedojedenú časť.

„Dáš si?“ Strčila mi čokoládu pod nos a čakala. Ja som otočil hlavu na bok a stále mal odutú spodnú peru.

„Louuuis,“ zamrnčala. Mňa len tak nezlomíš zlato. Rozmýšľala,  ako ma obmäkčiť, no ja sa len tak nedám.

„Daj si,“ znova mi strčila čokoládu pod nos, no ja som sa ani nepohol. Aj keď by som si z nej tak rád odhryzol. Nie! Nemôžem! Stiahla ruku dole a potom upriamila svoj zrak ku mne. Nič Lea, nič. Toto ti nepomôže.

„Tomlinson,“ zakričala no so mnou ani nemyklo. Asi jej pomaly dochádzalo, o čo mi ide. Po chvíli si porazene vzdychla a doplazila sa ku mne. Skoro som sa usmial. Iba skoro. Tým by sa všetko skazilo. Nesmelo sa na mňa pozrela, no potom sa ku mne naklonila a na líce mi dala sladkú pusu. To si naozaj nevymýšľam. Bola celá čokoládová a lepkavá. Víťazoslávne som sa usmial a otočil som sa na ňu. Sedela so sklonenou hlavou a červené vlasy jej padali do očí. Jemne som jej ukazovákom nadvihol bradu tak, aby sa na mňa pozerala. Bola naozaj rozkošná. Celá zababraná od čokolády. K tomu sa červenala. Bola taká nevinná. Placho sa usmiala a v očiach jej zaiskrilo. Bola taká hanblivá.

„Tak, môžem si dať z tej čokolády?“ Opýtal som sa a ona jemne pokývala hlavou. Strčila mi čokoládu pod nos a ja som si z nej odhryzol takmer polovicu.

„Héééj!“ Odtrhla ju odo mňa čokoládu, „veď si ju zjedol skoro celú!“  Len som kývol plecom. Ona rozdelila zbytok čokolády a ja som ju rýchlo strčil do úst, na čom sa zasmiala.

„Čo je?“ Spýtal som sa s plnými ústami a následne prehltol rozpustenú čokoládu.

„Nič,“ zasmiala sa. Ja som jej vlepil na líce pusu. „Ďakujem, za čokoládu.“

„Nemáš za čo,“ vlepila mi aj ona pusu na líce. Neviem, či to bolo nadbytkom cukru, alebo nie. No strhla sa z toho akási hra. Dávali sme si pusu na líce až som sa otočil a ona pristála svojimi perami na tých mojich.

Louis a Shay

Baby, takže mám celkom dobré správy..

1)    Konečne som sa dokopala k novej časti...

2)    Hádam, ma konečne kopne nejaká „múza“ aby som mala viac nápadov, no myslím si, že neska to celkom išlo... So, neviem, či sa vám bude páčiť, ale ja som s ňou celkom spokojná, po tom „období sucha“ čo sa týka písania, samozrejme

3)    Čo hovoríte na to, že „Shay“ je gay? :D

4)    Čo myslíte, dopadne dobre tá vražda? Troška ironické, ale.. zaujíma váš názor..

5)    Je to dosť divné, že tu píšem o vraždách ako o normálnych veciach, no myslím si, že tento príbeh niečo také vyžadoval,

Naozaj vám ďakujem, že čítate tento príbeh a musím povedať, že ma naozaj tešia komentáre. Hope U like it! Lucc.