Baby, hlásim sa vám s novou časťou. Viem že to trvalo, ale čakali ste aj dlhšie. Prosím, dole zanechajte svoj názor na túto časť. A ak chcete, pustite si toto :
Textom sa to nehodí, ale tú
pesničku milujem. A nakoniec, prajem príjemné čítanie J
„Tak, posaď
sa Louis,“ pokynula som mu potom, ako sme sa dostavili do obývačky.
„Tak fajn,
ani nevieš aká som ti za to vďačná,“ odvrkla som a sledovala jeho
výraz tváre. Na čele mu navrela žila
a vyskočila veľká vráska.
„Nemala si
náhodou teraz povedať, že to je v poriadku a svojmu najlepšiemu kamarátovi
to povedať musíš?“ Začalo mi šklbať kútikmi úst. Jeho zvedavosť bola niečo, čo
som na ňom mala rada.
„Robím si
srandu Louis. Pokoj,“ ťukla som mu do nosa.
„Ehm,
prejdem k veci,“ prikývol a ja som vedela, že toto bude na dlho.
„Vieš,
rozhodla som sa, že by si mal vedieť o mojej minulosti niečo viac, ako
doteraz. Presvedčil ma hlavne Shay. Myslím si, že ty by si to mal vedieť. Ja...
pred štyrmi mesiacmi ma prepustili s protidrogového. Vlastne, ani by ma
nepustili, keby ma odtiaľ nevytiahol Shay.. Celá rodina ma zavrhla po tom, čo
som sa dala dokopy s Gregom. Každý okrem mňa videl, aký to je hajzel, no
ja som ho ľúbila. Naozaj som ho milovala, no on ma iba využíval. V kútiku
duše som stále dúfala, že sa zmení, no nestalo sa tak. Stále ma drogoval, pichal
mi všelijaké svinstvá a a som často o sebe ani nevedela. Časom
som sa stala závislou a nedokázala som to ovládať. Preto som s ním
zostala aj po tom, čo si zo mňa urobil osobnú šľapku a to nie len pre
neho. Ponúkal ma svojím kamarátom, ako nejakú handru a máloktorý povedal
nie. Taký boli možno dvaja. Viac nie.
Plakala som, kričala som, no nikoho to nezaujímalo. Greg bol hlavný šéf
a nikoho nezaujímalo, čo robí so svojou „priateľkou“. Keď som už bola na
tom najhoršie, nevládala som žiť a pokúsila sa o samovraždu.
Nadopovala som sa liekmi a zapila ich alkoholom. Viac si už nepamätám.
Zobudila som sa až o pár dní na psychiatrii. Greg zo mňa urobil feťáčku
a dokonca blázna, ktorý nevie, čo robí a pokúša sa o samovraždu.
A dokonca aj tam mal svojich ľudí. Dopovali ma liekmi a oblbovákmi,
kvôli tomu, aby som si nespomenula na niečo, čo si nepamätám. Iba viem, že to
bolo vážne a dôležité. A myslím si, že to bola nejaká vražda. Často
ma nútil pozerať sa na to, ako niekoho bijú jeho gorily až do bezvedomia. Ja
som sa na to pozerať nechcela, no
zakaždým, čo som si zakryla oči, mi pripálil na stehno cigaretu. Preto
som ďalej nechcela žiť, a mňa mrzí, že si neviem spomenúť na tú noc, keď
sa stalo niečo dôležité. Keď ma Shay z tadiaľ dostal, mávala som nezmyselné
nočné mory, ktorým som nechápala, no zdalo sa mi to skôr také.. živé. Bolo to
niečo ako spomienky, ktoré mi tie lieky potlačili niekam hlboko do pamäte.
Naozaj neviem, čo to môže byť. Ničomu nechápem a bojím sa, že Greg ma
kvôli tomu bude chcieť možno aj zabiť. Vlastne si nepamätám nič konkrétne
z minulosti, iba to, čo mi robil Greg. Ako ma ponižoval, týral
a predával ako špinavú handru. No bála som sa od neho odísť. V tej
dobe som toho vedela viac než dosť. Bolo
by pre neho neodpustiteľné, keby od neho odídem. Okamžite by sa ma bol zbaviť,
a to som nechcela. Lenže časom som to nezvládala, a ako som ti
povedala, pokúsila som sa o samovraždu....,“ ku koncu mi hlas stále
zoslaboval až som nedokázala pokračovať ďalej a rozplakala som sa. Louis ma tuho objal, začo som mu nesmierne
vďačná. Potrebujem ho tu, lebo bez neho
sa psychicky zrútim. Až moc som si na neho navykla, aby odo mňa teraz odišiel.
Louis
Potom, čo sa
rozplakala som si ju privinul k telu a zovrel ju v objatí.
Hladkal som ju po chrbte a upokojujúco som sa s ňou hojdal
z jednej strany do druhej.
„Lea, naozaj
si vážim, že si mi to povedala. A smiem sa ťa niečo opýtať?“ Len čo som sa
jej to spýtal, upútala na mňa svoj pohľad a prikývla.
„Ty si Dark,
však?“
„Áno, Greg
mi dal tú prezývku, lebo..“
„Lebo si
mala tie najčernejšie vlasy pod slnkom, aké som kedy videl,“ dopovedal som za
ňu.
„Ako to
vieš?“ vyvalila na mňa oči.
„Ja som bol
jeden s tých, ktorý ťa odmietol. Nie preto, že by si nebola pekná. Len mi
príde odporná, využívať dievčatá vo svoj prospech, lepšie povedané, svoje
uspokojenie,“ usmial som sa.
„A navyše,
v tých tvojich krásnych očiach bol odpor, pre každého chlapa, ktorý
prešiel okolo.“ S obdivom a nechápavým pohľadom na mňa stále hľadela
s otvorenými ústami.
Lea
Stála som uprostred tmavej
ulici. Obzerala som sa všade na okolo. Našiel ma. Čo budem teraz robiť? Začala som
utekať, neobzerala som sa dozadu. Vedela som, že beží za mnou. Ak mu neujdem
dnes, tak nikdy. Ešte viac som zrýchlila, no v mojom stave ma veľmi rýchlo
dobehol. Úbohá feťáčka nemá bohvie akú kondičku. Ocitla som sa v slepej
uličke a on mi bol za pätami. Toto je koniec. Nebolo tu nič, len tri múry
a on. Po líci mi stekali slzy. Spadla som na zem a plakala. Jeho
chladné kroky ku mne doliehali čoraz viac, až zastal predo mnou. Začala som sa
nekontrolovateľne triasť. Bála som sa ho. Vedela som, čo bude teraz
nasledovať. Pomalým pohybom si vytiahol
opasok z nohavíc a prehol ho na polovicu. Bezmocne som zavrela oči a plakala,
zatiaľ čo on si na mne vyvršoval jeho zlosť. Vedela som, čo sa stane, ak sa mi
nepodarí ujsť. Stále som iba bezmocne plakala a kričala. Nech to už viac
nerobí, že to bolí, no on neprestával, ba dokonca ho to ešte nakoplo udierať
viac. Keď sa hrubý kožený opasok zaťal do mojej kože posledný krát, spadla som
na mokrú cestu a plakala. Z oblohy začali padať malé kvapky dažďa,
moje vzlyky vietor roznášal po dlhých uliciach, no ani jeden človek mi
neprišiel pomôcť. Ľudia tu, sa radšej nemiešali do takýchto vecí. Nechceli sa
pliesť do ničoho podobného a radšej sa ticho prizerali na to, ako ľudia
ubližujú iným ľuďom. Teraz som sa začala triasť od zimy, no jemu, to bolo
úprimne, jedno. Tobôž ešte to, aby skončil. On práve iba začal. Zohol sa ku mne
a udieral ma do tvári. Správal sa ku mne ako ku kusu handry. Bez štipky
citu. Bez toho, aby vedel, že aj ja cítim bolesť. No on to vedel
a uvedomoval si to. Práve preto to robil. Keď ma doriadil úplne, Stiahol
zo mňa úzke roztrhané gate a ja som vedela, čo bude nasledovať.
S posledných síl, ktoré mi ostali, som sa snažila odtiahnuť od neho čo
najďalej. Už viac nechcem byť jeho bábika, s ktorou zametá ako
s poslednou handrou. Krvavé a dotlčené ruky som zaprela do lesklého
betónu a pomaly sa od neho tlačila, zatiaľ čo on si sťahoval gate. Krútila
som hlavou a stále dookola kričala nie. Nie. Nie. On sa na mne zabával
a smial sa mi priamo do tváre. Slzy mi už netiekli, nemali aké. Všetky som
už vyplakala . Po tých nekonečných mesiacoch utrpenia? Ani sa nečudujem. Keď
som už bola pri múre, vedela som, že aj tá posledná nádej už zmizla. Čakala som
už na to najhoršie a verte mi, smrť to nebola. To by bolo pre mňa
vykúpenie. Kľakol si nado mňa, roztiahol mi nohy a silno do mňa vnikol.
Kričala som, plakala... Posledným výkrikom
„Nie, Greg..“ sa všetko skončilo. No nie na vždy.
Louis
Prudko som otvoril oči, keď som ju začul kričať. Vlastne som
sa zobudil na stále kričanie. Dookola vykrikovala nie, nie, nie. Rýchlo som
vyskočil z postele a bežal do jej izby. Na malý okamih ma napadlo, že
by tu niekto bol, ale akoby sa sem dostal? Premohol ma strach keď som vbehol do
jej izby a videl ju, ako sa prehadzuje na posteli zo strany na stranu
a neustálim kričaním. Prešiel som ku nej a sadol si na posteľ
a jemne s ňou zatriasol.
„Lea,“ potiahol som si ju do náruče, no ona sa stále
neprebudila zo sna. Keď som s ňou zatriasol silnejšie, vykríkla „Nie,
Greg,“ a toho som sa zľakol aj ja. Mám pocit, že vtedy sa prebrala. Začala
do mňa búchať päsťami a ja som ju ešte tuhšie objal. Hrozne plakala
a bola celá spotená.
„Pšššt, bol to iba zlý sen. Zlý sen,“ pobozkal som ju do
vlasov a zošuchol sa s ňou na posteľ. Ľahol som si na chrbát
a Lea si oprela hlavu o moju hruď. Stále plakala
a nekontrolovateľne sa triasla. Upokojujúco som ju hladkal po chrbte a potom
jej rukou prečesával vlasy. Pomaly sa upokojovala a zaspala v mojom
náručí.
„Ďakujem ti, že si tu so mnou,“ zamrmlala pred tým, ako sa
úplne uvoľnila a hrudník sa jej nadvihoval v pravidelnom rytme.
O chvíľu na to, som spal aj ja.
„Ešte nechoď,“ zamumlala do vankúša a na moje rameno si
položila hlavu.
„Fajn,“ zamrmlal som a zasmial sa.
„Ďakujem, že si so mnou ostal v noci, Louis,“ Povedala
a hľadela mi do očí.
„To je samozrejmosť,“ usmial som sa, zatiaľ čo sme si
navzájom hľadeli do očí. Mal som strašnú chuť, pobozkať ju. Ona si zahryzla do
pery. Lea, prečo mi to robíš?
„Vieš o tom, že sa krásne smeješ?“ Spýtala sa ma.
Prikývol som na znak súhlasu a začali sme sa smiať. Nervózne sa pozrela na
moju hruď a radšej sklopila svoj zrak.
„A tebe už niekto
povedal, že si zlatá, keď sa hanbíš?“ Spýtal som sa jej a nervózne si
začala skusovať spodnú peru. Pritiahol som si ju bližšie k sebe a dal
jej pusu na líce. Louis, Louis... vieš, že k nej cítiš viac než
kamarátstvo, a predsa si to nepriznáš. Ozvalo sa moje svedomie. Viem, že
je viac než kamarátka, lenže radšej ju budem mať iba ako kamarátku. Nedopustím,
aby jej niečo Greg urobil. A keby som s ňou, určite by jej niečo dokázal
urobiť. Každému, koho som mal rád, ublížil. Už to viac nedopustím.
„Mám ťa rada Louis,“ povedala.
„Aj ja teba,“ usmial som sa.
Tak,
čo myslíte? Ako to Lea myslela? Páčila sa vám časť? Je tak celkom o ničom,
ale tak, snažila som sa. A ešte potrebujem vedieť názor. Páčia sa vám tie
sny? Zase nemyslím, že v každom sne ju niekto znásilní, ale ona si tými
snami spomína na svoju minulosť. Chcete radšej teda tie spomienky taktom, alebo
to nebudem rozpisovať, a napíšem rozhovor s Louisom, ako sa o tom
rozprávajú? Ja som skôr za tie sny, lebo sa mi to naozaj viac pozdáva
a lepšie sa mi to píše, ako rozhovory. Takže dúfam, že sa s tým
nejako zmierite. A Suz, dúfam, že sa ti začne páčiť tento príbeh, keď sa
to bude poberať trošku iným smerom, ako doteraz.
Lea to myslela tak ze ho MILUJE!!
OdpovedaťOdstrániťSamozrejme ze sa mi pribej paci je neskutocny!
ked pri kazdom dsne ktory bude mat pride k nej Loui tak s tym nemam problem :D :D :D
ale nie paci sa mi styl akym pises takze je to super poviedka plna prekvapivych udalosti ! :D
uz sa neviem dockat dalsiej casti! :D
ja neviem, ale asi ťa sklamem :D nemyslela to tak, že ho miluje :D aspoň zatiaľ nie :D
Odstrániťzaital??? to znamena ze so donho zamiluje?? neskor?
Odstrániťja uz radsej nic nehovorim...lebo sama neviem, ako to dopadne...mozno to ukoncim tak, ze ich Greg zabije obidvoch..ale to potom zabijete asi vy mna :)
Odstrániťasi?? bude to pomala a muciva smtr !! :D :D
OdstrániťNádherné... :D
OdpovedaťOdstrániťSice je to první díl, který jsem četla, ale rozhodně ne poslední :) Moc se těším na pokračování :)
to si citala iba 6. časť ! :D a ďakujem ;)
OdstrániťJE TO UZASNE DY DAS DALSI JA SI MYSLIM ZE SE OBA MILUJOU ALE NEDOKAZOU SI TO RICT ALE I TAK JE TO UZASNE
OdpovedaťOdstrániťnechaj to v snoch, ale troška inak to daj nech je tam aj rozhovor nie len čo robia...lebo sa tam často opakuje ako ju utešuje a potom zaspí....je to už ako stereotyp...skús niečo vymyslieť :)
OdpovedaťOdstrániťLucká ja ťa asi zabijem..:D je to dokonalé.. dokonca viac než môj príbeh :3 haha.. rýchlo ďalšiu lebo bude zle.. šup šup.. Och náš zamilovaný Tommo..:D úžas, dokonalosť, nemám slov... šmitec písať časť.... A rýýýýýýýýýýýýýchlo... a Grega by som zabila..Wrrr... xxx
OdpovedaťOdstrániťMňa šlahne.. Je to dokonalé, dokonca dokonalejšie ako môj príbeh..:3 žartujem, ten môj stojí za dve veci...:D šup šup ďalšiu časť..:D úžas, dokonalosť, proste nemám slov..!! :3 šmitec písať ďalšu...:* xxx
OdpovedaťOdstrániťDalšiu je to strašne pekne....Dufam že gGreg nezbije obidvoch ale s tym ako on zomrie zomru aj Leine zle sny :)
OdpovedaťOdstrániťale toto je inak dobrý nápad :D baby, prepáčte že som nepridávala časti, len ja akosi neviem, ako pokračovať, no cez víkend sa posnažím niečo naškriabať :) pravdupovediac, ako prišla škola, nemám ani čas.. poznáte to, nie je to nejako kôli tomu, že by som sa učila, ja sa neučím :D ale tak máme dosť dlho školu, potom idem von, prídem domov a idem spať, poprípade urobím domáce úlohy :) ale ďakujem za komentáre, potešili ma takže pokúsim sa niečo, načmárať :D
OdstrániťProsiiiiim napíš už ďaľšiu časť... prosim prosim prosim
OdpovedaťOdstrániť