Just concidence or fate 18

Ako som dorazil do Londýna, najskôr som zastal doma. No v dome, kde bývam s ostatnými chalanmi. Tu som sa zložil. Presnejšie kufor som nechal pri schodoch na chodbe. Ale to je jedno. Hlavné je teraz, aby som sa dostal ku Hannah. Ona je na prvom mieste.

Vyšiel som z domu a prešiel do garáže. Nasadol som do svojho auta a naštartoval. Vtedy som si uvedomil, že vôbec neviem, v ktorej nemocnici to je. Zúfalo som si vzdychol a vypol motor. Vrátil som sa späť do domu.

Z kufra som si vyhrabal notebook. Zapol som ho. Keď sa zapol, ihneď som sa pripojil na internet. No v tom som si spomenul, že som nezapojil do elektriky wifi-router. Tak som vstal a išiel ho zastrčiť do elektriky. Potom sa vrátil späť na schody k notebooku. Medzi tým sa wifi-router stihol zapnúť a môj notebook pripojiť. Takže som mohol hneď ísť na internet. Otvoril som si prehľadávač a klikol na históriu. Tam som si našiel stránke, kde som o tom čítal. Nebolo ťažké, keď že to bola posledná stránku, ktorú som vtedy navštívil.

Prečítal som si tento raz celý článok. No nepomohlo mi to. Nebolo tam písané, kde ju hospitalizovali. Sklamane som vypol notebook a položil ho vedľa seba.

Tvár som si vložil do rúk. Rozmýšľal som, čo teraz. Napokon som jej skúsil znova zavolať. Chvíľu to vyzváňalo, no znova bez odozvy.

Aj keby som mal navštíviť všetky nemocnice v Londýne, nájdem ju, pomyslel som si.

Vyšiel som z domu a zamkol dvere. Znova som išiel do garáže a nastúpil do auta. s novou nádejou som naštartoval a vyrazil.

Cestou som si zastal v Starbuckse na kávu. Potrebujem ju, inak by som bol schopný zaspať pokojne aj postojačky. Predsa som len pred chvíľou priletel. Aj keď to nebol dlhý let, no unavil ma dosť. A ešte k tomu som skoro celú noc nespal.

Predtým, ako som vošiel dnu, dal som si na hlavu šiltovku a na ňu kapucňu. Potom som až vošiel.

Postavil som sa do radu a čakal. Predo mnou stál len jeden manželský pár. No po pár minútach som bol už na rade ja.

„Jedno dvojité espresso,“ povedal som. Predavačka zdvihla hlavu a pozrela na mňa. Na chvíľu zúžila oči a premerala si ma pohľadom. Potom sa naklonil bližšie ku mne.

„Si Liam Payne?“ potichu sa ma spýtala. Nenápadne som prikývol.

„Počula som, že by si mal byť aj s ostatnými niekde na turné. Vrátil si sa kvôli Hannah?“ spýtala sa ma. Dosť ma to zaskočilo. Ani nie to, že si všimla, že som to ja, ale ako sa spýtala, či som tu kvôli Hannah. Odkiaľ to môže vedieť? Spolu sme boli naposledy len u nej v Holandsku.

„Prepáč, mala som sa najskôr predstaviť. Som Alex, Hannah dobrá kamarátka. Povedala mi o tebe a so mnou bola, keď sa jej to stalo,“ povedala, keď si všimla, že váham. Ako to dopovedala, trocha posmutnela.

Niekto si odkašlal za mnou.

„Za chvíľu mám prestávku. Počkaj ma. Poviem ti, kde Hannah nájdeš,“ povedala mi a otočila sa. Rýchlo mi urobila kávu a potom sa venovala ďalšiemu zákazníkovi.

Keď obslúžila posledného zákazníka z radu, prišiel sa s ňou vymeniť nejaký chalan. Vtedy mi naznačila, nech idem za ňou.

V zadnej miestnosti si sadla na lavičku. Posadil som sa vedľa nej.

„Chcel by som najskôr vedieť, čo sa stalo,“ začal som. Prikývla. Po chvíli začala.

„Najskôr sme sa išli najesť do Nando´s a potom sme zašli do jedného miestneho baru sa zabaviť. Stretli sme tam aj dievčatá z Little Mix. Dobre sme sa bavili. No potom sme išli domov. Oba sme boli poriadne unavené. Hlavne ona. Všetko bolo v poriadku až kým sme nedošli k uličke kúsok od jej paneláku. A vtedy sa to stalo. Zastavil nás nejaký chlap so zbraňou. Mieril na nás a kričal, aby sme mu dali peňaženky a všetky cennosti. Ja som sa veľmi bála a ona určite tiež. Dali sme mu peňaženky. Ja som žiadne cennosti nemala. Nosievam iba lacnú bižutériu a tú určite nechce. no všimol si u nej retiazku, ktorú dostala od teba. Kričal na ňu, aby mu ju dala. No ona prosíkala, nech jej ju nechá. A vtedy okolo prešli policajti. Neviem, či ich volal niekto kto tam býval a všetko videl alebo kto. No boli tam. Ten chlap ju postrelil, strhol retiazku z krku a utiekol. Začala som panikáriť. No všetkého sa ujali policajti. Ihneď zavolali sanitku. Tá sa dostavila za pár minút. Naložili ju a mňa odviedli na policajnú stanicu spísať zápisnicu.“

V tom momente sa všetká zlosť sveta sa nahrnula do mňa. Mal som príšernú chuť nájsť toho chlapa a vlastnoručne ho zabiť za to, že ublížil mojej Hannah. No ovládol som sa.

„Kde ju nájdem?“ spýtal som sa.

„Je v nemocnici svätého Tomáša,“ dopovedala.

„Dobre, ďakujem,“ vstal som a zamieril si to von k autu. Nastúpil som a pálil osemdesiatkou do nemocnice. Je mi jedno, či ma niekto zastaví za rýchlu jazdu. Chcem byť však čo najrýchlejšie pri mojej láske. Vedieť, že je v poriadku.

Cestou som zastal ešte v nákupnom centre. Najskôr som jej chcel kúpiť kyticu kvetov alebo len jeden kvet, ale napadlo mi niečo oveľa lepšie.

Hannah

Pred chvíľou odišla z mojej izby doktorka. Chcela som si znova zdriemnuť, keďže sa tu nedá nič iné robiť. Aspoň si však oddýchnem.

Zavrela som oči. Pomaly som sa znova začala prenášať do ríše snov.

Započula som však vrzgot dvier. Niekto pravdepodobne vošiel do izby. Určite to je len sestrička, tak som to ignorovala. Ďalej som mala zavreté oči a snažila sa zaspať.

No keď sa tá osoba posadila vedľa mňa na posteľ, chytala ma za ruku a pobozkala na čelo, došlo mi, že to nie je sestrička.

Čo keď to je? Ale nie, ten je niekde na turné a nemá to odkiaľ vedieť. A ani nikto z rodiny to nevie. No pokiaľ im nevolali z nemocnice, rozmýšľala som. Alebo by som mohla jednoducho otvoriť oči a zistiť to. To bude najlepšie.

Tak som  nakoniec otvorila oči. Pozrela som sa smerom, kde tá osoba sedela. Musela som párkrát zažmurkať. Nedokázala som tomu uveriť. Čo keď sa mi to len zdá? Alebo už spím a sníva sa mi?

Zdvihla som ruku. Prstami som mu prešla po líci, nose a perách. Keď som mala prsty na jeho perách, pobozkal ich.

Potom som prešla rukou ku krku. Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala. Po pár minútach som sa odtiahla

„Si tu vážne alebo sa mi to len zdá?“ spýtala som sa opatrne.

„Som tu vážne a nemienim ťa opustiť,“ povedal. Teraz ma on pobozkal, no náruživejšie, ale stále opatrne. Akoby sa bál, že by mi bozkom ublížil.

„Nemôžeš tu ostať. Čo chalani, turné?“ spomenula som si.

„Louis vie o všetkom. S chalanmi zvládnu pár koncertov aj bezo mňa. Teraz si dôležitá ty,“ povedal. „A niečo so ti doniesol.“

Pozerala som naňho a rozmýšľala, čo by to tak mohlo byť. Aj keď nemusí mi nič dávať. Mne úplne stačí, že ho mám teraz pri sebe. Uvedomujem si, že je to sebecké odo mňa. Veď je svetoznáma celebrita a na koncertoch bude chýbať veľa fanúšičkám.

Spoza chrbta vytiahol malého psíka a podal mi ho.

„Bude ťa strážiť, keď tu nebudem,“ usmial sa.

„Ďakujem,“ natiahla som sa, ako som len vedela, a dala mu pusu za to.